Na Kysuciach získali Štúr s Hurbanom v r. 1848 ďalších dobrovoľníkov

Bratislava 28. apríla (TASR) - Dňa 7. decembra 1848 slovenský dobrovoľnícky zbor a cisárski vojaci vypochodovali z Čadce a pustili sa jedinou možnou cestou po pravom brehu Kysuce smerom na Žilinu. Pritom museli prejsť cez Krásno nad Kysucou a Kysucké Nové Mesto.


Pochod cez Krásno, vtedy ešte dedinu, bol smutný. Ustupujúci honvédi tam kdesi pri „Násypoch“ zanechali niekoľko šibeníc, na ktorých odvislo sedem Kysučanov za pomoc hurbanovcom a za šírenie ich myšlienok. Dobrovoľníci šibenice pováľali za prítomnosti mnohých miestnych občanov, no život martýrom to už nevrátilo.

Na ceste do Kysuckého Nového mesta však bolo treba prejsť na ľavý breh priezračnej rieky. To bolo možné až v osade Blažkov, ktorá je dnes jednou z častí Krásna nad Kysucou. A bolo treba prejsť rovno cez dva mosty po sebe. Ten prvý, drevený most ponad Kysucu, už dávno nestojí. No ten druhý, monolitný celokamenný most ponad hlbokú priekopu a potok bez mena, čo pramení pod Hladkým vrchom, stojí dodnes a je stále funkčný. Je to unikátna stavebná pamiatka, ktorá svedčí o mimoriadnom majstrovstve kamenárov i staviteľov. Most meria 55 metrov, je vysoký 9 a pol metra a svetlosť jeho klenby je 6 metrov. Postavili ho v rokoch 1831-1835 ako most „stoličný“. Z toho vyplýva, že po moste museli prejsť aj zbory slovenských dobrovoľníkov, keď tiahli na Žilinu. V tomto zmysle je to nielen stavebná, ale aj historická pamiatka. A je škoda, že jej viacnásobný pamiatkový význam zatiaľ nepripomína nijaká bližšia či vzdialenejšia informačná upútavka.

Dobrovoľníci ešte v ten istý deň prišli z Čadce až do Kysuckého Nového Mesta. Z vojenského hľadiska bolo čisté, bez honvédov. Tí sa stiahli dve hodiny predtým až pred Žilinu. Velitelia v ňom hneď zriadili Národnú spravujúcu radu. Na druhý deň sa tam na starom, historickom námestí za účasti početného zástupu ľudu opäť konalo národné zhromaždenie, na ktorom - ako vždy - vystúpil Ľudovít Štúr i  Jozef Miloslav Hurban. Svojím zápalom presvedčili skoro dve desiatky kysuckých mládencov a tí sa hneď pridali k dobrovoľníkom. A boli medzi nimi aj tváre zo susedného Krásna.

Ďalší pochod na Žilinu o celý deň zdržala správa, ktorá hovorila, že rakúske cisárstvo má nového panovníka - Františka Jozefa. No a prísne vojenské regule hovorili, že novému panovníkovi treba zložiť prísahu vernosti. Stalo sa tak 10. decembra 1848. A tak historické námestie v Kysuckom Novom Meste bolo svedkom tejto vojenskej prísahy. Škoda, že udalosť dnes v meste nič nepripomína.

Na druhý deň ráno, po opadnutí veľkej hmly, sa dobrovoľníci vydali v ústrety svojej najslávnejšej bitke v Slovenskom povstaní 1848-49.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR