Na Kriváni sa kedysi ťažilo, najvyššie bola baňa 50 m pod vrcholom

Vysoké Tatry 25. júla (TASR) – Tatranský štít Kriváň je známy predovšetkým vďaka svojmu tvaru, málokto však vie, že sa tu v dávnej minulosti ťažili kovy. „Zrejme na ňom boli ako prví neznámi lovci alebo baníci, pretože už v polovičke 15. storočia boli pod Kriváňom bane. Dúfali, že tam nájdu zlato, ale nakoniec sa tam ťažilo len striebro, cín a rudy ďalších kovov,“ priblížil pre TASR publicista Ivan Bohuš, ktorý je autorom niekoľkých kníh s tatranskou tematikou.


Baníci mali najvyššie položenú štôlňu pod názvom Terézia na striebornú rudu a neskôr na cinóber len 50 metrov pod vrcholom a zrejme sa zo zvedavosti vybrali aj na samotný vrchol. Ku štôlňam si vybudovali aj banskú cestu, zvyšky širokej komunikácie pre banský povoz je v teréne vidieť aj dnes. „Smerom na Pavlovú, keď sa schádza dole ku Štrbskému Plesu, tam sa ešte zachovali zvyšky tzv. kramca, baníckeho obydlia, a vstupu do štôlne, ktorý je už ale zasypaný kvôli bezpečnosti,“ vysvetlil Bohuš.

Liptovskí haviari mali bane na západných svahoch Kriváňa, pozdĺž Škaredého žľabu a v kotlinách nad Kôprovskou dolinou, už v druhej polovici 15. storočia. V súvislosti s baníctvom sa spomínajú Fuggerovci, ktorým však bane Ferdinand I. zoštátnil. Ďalší cisár Maximilián nechal hĺbiť štôlne na Vyšnej priehybe a vo Veľkom žľabe. Bane však nespĺňali predstavy Habsburgovcov, postupne tu banícku činnosť pre nerentabilnosť ukončili, a to v polovici 18. storočia. Bohuš však predpokladá, že na vrchole sa ešte pred baníkmi objavili aj lovci kamzíkov, keďže samotný výstup na Kriváň nie je až taký ťažký. Prvý, kto však Kriváň zdolal oficiálne, bol banský podnikateľ a evanjelický farár Jonáš A. Czirbesz 4. augusta 1773. V baniach bol na inšpekcii a urobil si výlet na vrchol, ktorý následne aj zdokumentoval.

Kriváň, ktorého vrchol je v nadmorskej výške 2495 metrov, bol dlho považovaný za najvyšší štít vo Vysokých Tatrách, pretože z liptovskej strany je dominantou slovenských veľhôr. „To bolo až dovtedy, kým jelšavský lesník, geodet Ľudovít Grajner, ktorý ako jeden z prvých zavádzal lesné hospodárstvo a poznal aj taký termín ako napríklad samoobnova lesa, vyvinul metódu trigonometrického merania stromov. Keď si vytýčil body v okolí Popradu a Spišskej Soboty, tak zmeral, že Gerlachovský štít je najvyšší. Tým vyvrátil aj mienku Spišiakov, že najvyšší je Lomnický štít, Liptákov, že najvyšší je Kriváň i Podhaľancov, ktorí sa domnievali, že najvyšší je Ľadový štít,“ upozornil Bohuš.

Dnes je Kriváň národným symbolom Slovenska aj pre to, že bol považovaný za najvyšší. Podnet na organizovanie národných výstupov na tento vrchol vznikol 24. septembra 1835, keď naň vystúpil so šiestimi druhmi mikulášsky nakladateľ, spisovateľ, osvetár a buditeľ Gašpar Fejérpataky Belopotocký. Na vrchole sú pamätné tabule, ktoré túto udalosť pripomínajú. Rovnako sa tam nachádza aj cyrilo-metodský drevený kríž. Národné výstupy sa organizujú dodnes, tento rok sa ďalší uskutoční 15. augusta.

„V roku 1840 na Kriváň vystúpil saský kráľ Fridrich August II., rok potom mu tam postavili veľký obelisk s pamätnými tabuľami, na ktorých boli v maďarskom, nemeckom a latinskom jazyku písané veľké chválospevy na saský národ a kráľa. Slovenský národ sa tam vôbec nespomínal, spomínal sa tam iba maďarský národ, ktorý žije pod týmito horami. To našich slovenských „rodoľubov“ veľmi urážalo a to bola zámienka, že postupne ten veľký pamätník ničili. Neostalo tam z neho nič, pomerne nedávno sa tam však ešte nachádzali úlomky z kovových tabúľ,“ doplnil Bohuš. Míľnikom tiež bolo, keď v roku 1841 vystúpil na vrchol Ľudovít Štúr so svojou družinou.

Na Kriváň sa dá pomerne dlhou, no technicky nenáročnou túrou dostať zo Štrbského Plesa, z Troch studničiek, Podbanského i od parkoviska pri bývalej Chate kpt. Rašu. „Z vrcholu je veľmi pekný pohľad do Važeckej doliny, kde je Krivánske Zelené pleso, zaujímavý je aj celkový pohľad na Vysoké Tatry. Výnimočný je však Kriváň tým, že je z neho krásny výhľad na Západné Tatry, pretože z iných vrcholov ich nie je až tak vidieť, pretože práve Kriváň tieni,“ uzavrel Bohuš.