Na kohéziu v rokoch 2021-27 pôjde 373 miliárd eur

Brusel/Štrasburg 29. mája (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok v Štrasburgu predstavila modernizáciu politiky súdržnosti (kohézie) v rámci dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 a navrhla pre túto oblasť vyčleniť 373 miliárd eur. Slovensko by v tomto období na kohéziu malo dostať 11,77 miliárd eur.


Politika vyrovnávania regionálnych rozdielov je vnímaná ako hlavná investičná politika EÚ a jeden z jej najkonkrétnejších prejavov solidarity. Na kohéziu by v rokoch 2021 – 2027 malo ísť 373 miliárd eur v podobe záväzkov. Financie budú smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ.

Podpredseda EK pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen pripomenul, že v budúcom desaťročí politika súdržnosti pomôže všetkým regiónom modernizovať priemysel a investovať do inovácií a do prechodu na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo. "Náš návrh vďaka nastaveniu správnych podmienok pre hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a investície je príspevkom k rozvoju priaznivého podnikateľského prostredia v Európe," uviedol.

Podľa slov eurokomisárky pre regionálnu politiku Coriny Cretuovej budúca kohézna politika bude pružnejšia, aby sa prispôsobila novým prioritám a lepšie chránila občanov. Bude aj prehľadnejšia, lebo sa zjednodušia pravidlá, čo bude na prospech všetkých, od malých podnikov a podnikateľov až po školy a nemocnice.

Komisia zverejnila aj alokácie na kohéznu politiku pre jednotlivé členské štáty v bežných a stálych cenách v roku 2018. Slovensko podľa tejto tabuľky má na budúce sedemročné rozpočtové obdobie dostať 11.779.580.537 eur v stálych cenách z roku 2018, čo je 13.304.565.383 eur v bežných cenách.

Najviac zdrojov na kohéziu dostane Poľsko (64,39 mld.), Taliansko (38,56 mld.), Španielsko (34 mld.) a Rumunsko (27,20 mld.).

Komisia zdôraznila, že bude nevyhnutné sa rýchlo dohodnúť na celkovom dlhodobom rozpočte EÚ a jeho sektorových návrhoch s Európskym parlamentom a Radou EÚ. Dosiahnutím dohody už v roku 2019 by sa zabezpečil hladký prechod zo súčasného finančného rámca (2014 – 2020) na nový dlhodobý rozpočet.

Hlavné prvky návrhu EK na modernizovanú kohéznu politiku sú:

1. Zameranie na kľúčové investičné priority. Prevažná väčšina investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu pôjde na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizáciu priemyslu. Časť peňazí podporí prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo a boj proti zmene klímy a plnenie parížskej klimatickej dohody.

2. Politika súdržnosti pre všetky regióny a individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju. Regióny, ktoré zaostávajú z hľadiska rastu alebo príjmov – najmä o regióny južnej a východnej Európy -, budú aj naďalej prijímateľmi podpory EÚ. Individuálny prístup je odvodený od toho, že kohézna politika rozoznáva tri kategórie regiónov: menej rozvinuté, prechodné a rozvinutejšie regióny. Aby sa znížili rozdiely medzi nimi, zostáva HDP na obyvateľa prevládajúcim kritériom na prideľovanie finančných prostriedkov. Nové kritériá sa zamerajú na nezamestnanosť mladých ľudí, nízku úroveň vzdelania, zmeny klímy a prijímanie a integráciu migrantov. Do riadenia kohéznych fondov budú viac zapojené miestne, mestské a územné orgány.

3. Menej početné, jasnejšie a stručnejšie pravidlá. EK chce zjednodušiť pravidlá, menej byrokracie a miernejšie kontrolné postupy pre podniky a podnikateľov, ktorí čerpajú podporu z EÚ. Jednotný súbor pravidiel bude zahŕňať sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi, čo zjednoduší život programovým manažérom fondov.

4. Silnejšie prepojenie s európskym semestrom na zlepšenie investičného prostredia v Európe. EK tak chce vytvoriť priaznivé prostredie pre rast a podnikanie, aby sa v plnej miere naplnil potenciál investícií na úrovni EÚ a členských štátov.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR