Na kardiovaskulárne ochorenia zomiera viac žien ako mužov

BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) - Priemerne každá druhá žena v Európe zomiera na ochorenie srdca a ciev. Ročne v európskych krajinách podľahne kardiovaskulárnym ochoreniam viac ako štyri milióny ľudí, z toho 55 percent sú ženy, informoval na dnešnej tlačovej konferencii prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Ján Murín. Napriek tomu, že pri viacerých vyšetreniach mali muži horšie výsledky krvného tlaku, cholesterolu alebo indexu telesnej hmotnosti, úmrtnosť žien na kardiovaskulárne ochorenia je vyššia než u mužov. Ako Murín vysvetlil pre agentúru SITA, súvisí to so skutočnosťou, že ženy žijú približne o jednu dekádu dlhšie ako muži. A približne o túto dekádu prichádzajú kardiovaskulárne ochorenia u žien neskôr než u mužov. Všetko sa lomí v menopauze, ktorá býva v našich krajinách asi vo veku 50 až 55 rokov. To obdobie by malo byť pre ženu znakom, že by sa mala dať vyšetriť. Pretože s menopauzou súvisí aj nárast váhy, s tým často súvisí príchod diabetu, najmä keď v rodine už takéto ochorenie u niekoho bolo," uviedol Murín. Podľa jeho slov je zvýšenie hmotnosti po príchode do menopauzy biologicky zakorenené, ale dá sa sčasti regulovať. Na Slovensku tvoria kardiovaskulárne ochorenia 62 percent zo všetkých príčin úmrtí žien. Týkajú sa však aj mužov, srdcovocievne ochorenia a cievne mozgové príhody si každoročne vyžiadajú 17,5 milióna ľudských životov. Ako dnes informoval zástupca Svetovej federácie srdca na Slovensku Ján Slezák, mnohé rizikové faktory spôsobujúce tieto ochorenia, sú pritom ovplyvniteľné. "Patrí k nim vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu a glykémie, fajčenia, zlé stravovanie, nadváha, nedostatok telesnej aktivity a rôzne psycho-sociálne faktory. Tam patrí napríklad vysoká kompetitívnosť, nenávisť, zúrivosť, frustrácia z nezamestnanosti a podobne," vysvetlil Slezák. Na vysoký krvný tlak kladie dôraz tohtoročný Svetový deň srdca, ktorému patrí 28. september. Hypertenzia postihuje celosvetovo viac než miliardu ľudí, väčšinou je bez symptómov, ale zisťuje sa veľmi jednoducho a zvyčajne sa dá korigovať zmenou životného štýlu alebo liekmi. Cieľom svetového dňa srdca je zvýšenie verejného povedomia o hrozbe kardiovaskulárnych ochorení a cievnych mozgových príhod, ako aj o význame zdravého životného štýlu. Súčasťou Svetového dňa zdravého srdca, ktorý tento rok prichádza s heslom Poznaj svoje riziko, bude aj Beh o srdce, medzinárodná konferencia Advances in Cardiovascular Research alebo film o prvej transplantácii srdca a o experimentálnej kardiológii na Slovensku. Záštitu nad propagáciou zdravého srdca prevzala prvá dáma Slovenska Silvia Gašparovičová, ktorá sa riadi mottom Vzdelanie a zdravie pre všetkých. Ako povedala pre agentúru SITA, sama mala hodnoty tlaku a cholesterolu "na hranici". "Začala som jesť viac zeleniny a trochu sa to upravilo, takže ma to zmobilizovalo. Hlavne tieto dni v rámci Svetového dňa srdca si to vždy uvedomím ešte intenzívnejšie. Celú rodinu okríkam, keď veľa solia, zeleninu položím na stôl, či ju zjedia, alebo nezjedia. Takým vytrvalým bojom a presadzovaním sa to zmení. Ešte nie je všetko stratené v našej rodine, ale bojujem za správnu výživu a pohyb," vysvetlila Silvia Gašparovičová, ako ide príkladom. Prevenciou možno znižovať počet chorých, zachraňovať životy i financie v zdravotníctve, informoval dnes správca Slovenskej nadácie srdca Gabriel Kamenský. Podľa jeho slov sú náklady na priemerný akútny infarkt myokardu (AIM) na Slovensku asi 309-tisíc korún (v prepočte asi 10 257 €), pričom v roku 2005 bolo hospitalizovaných s týmto ochorením viac ako 6-tisíc ľudí. Priemerné náklady na akútnu cievnu mozgovú príhodu (CMP) prevyšujú 400-tisíc korún (asi 13 278 €), pričom v rovnakom roku skončilo v nemocnici viac ako 26-tisíc ľudí. Podľa analýz, ktoré prezentoval Kamenský, možno preventívnou intervenciou v priebehu troch rokov redukovať počet kardiovaskulárnych príhod (AIM aj CMP) o takmer 6-tisíc a zachrániť viac ako 1 400 životov, čo je 56 percent zo všetkých zomretých bez prevencie. So zlepšením zdravotného stavu a znížením mortality prichádza aj ekonomická efektivita, ktorá sa má podľa Kamenského prejaviť už v druhom roku preventívnych opatrení. SITA