|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. novembra 2006
Na internete sa dá nájsť už sto miliónov stránok
Počet internetových stránok v celosvetovej sieti dosiahol v októbri stomiliónovú hranicu. Vyplýva to z vyhlásenia internetovej monitorovacej spoločnosti Netcraft, ktorá sieť sleduje od roku 1995. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) - Počet internetových stránok v celosvetovej sieti dosiahol v októbri stomiliónovú hranicu. Vyplýva to z vyhlásenia internetovej monitorovacej spoločnosti Netcraft, ktorá sieť sleduje od roku 1995. "V súčasnosti sa môžete pripojiť na sto miliónov internetových stránok s názvami domén a konkrétnym obsahom. Medzi nimi sú aj také, ktoré aktualizujú častejšie. Tie reprezentujú aktívne stránky, ktoré tvoria asi 47 až 48 miliónov z celkového počtu," uviedol pre internetovú stránku spoločnosti CNN predstaviteľ spoločnosti Rich Miller. Za dramatickým rastom počtu internetových stránok v priebehu posledných dvoch rokov je kombinácia bloggerov, malých podnikateľov zaoberajúcich sa tvorením webových stránok a celkovo stále jednoduchšia tvorba takýchto prezentácií.
"Dnes je omnoho ľahšie vytvoriť internetovú stránku a zarábať ňou peniaze," spresnil Miller. Netcraft používa systém pre rozoznanie názvov domén, vďaka ktorému dokáže identifikovať jednotlivé internetové stránky. Skúma pritom v akej lokácii sa nachádzajú, aké používajú operačné systémy a nadobudnuté informácie neskôr zverejní na internete v mesačnej správe. Keď spoločnosť so sídlom v anglickom Bathe v auguste 1995 začala, našli iba 18-tisíc internetových stránok. V máji 2004 zaznamenali míľnik v podobe 50 miliónov webových prezentácií. O približne tridsať mesiacov ich už bolo sto miliónov. Ich počet pritom najrýchlejšie rastie v Spojených štátoch, Nemecku, Číne, Južnej Kórei a Japonsku.
Dnes sa už dá prostredníctvom celosvetovej siete (World Wide Web) nakupovať, zoznamovať sa s novými ľuďmi alebo len tak surfovať. "Keď sieť začala, bola iba mechanizmom pre zdieľanie vedeckých dát," uviedla profesorka Rebecca Grinter z College of Computing v americkom štáte Georiga. Tvorca stránky Tim Berners-Lee chcel, aby experti mohli zdieľať svoje dáta aj keď sa práve nenachádzali v Európskej organizácii pre nukleárny výskum (CERN) vo Švajčiarsku, kde pracoval. Netrvalo dlho a postupne začali nadšenci prichádzať na nové možnosti siete. "Ak naučíte množstvo študentov niečo robiť, títo študenti niekam odídu a odrazu v roku 1996 vidíte najvýznamnejšiu premenu internetu," prezradila Grinter.
Netrvalo dlho a nastala "explózia", keď si podnikatelia uvedomili, že pomocou siete sa dajú zarábať aj peniaze. Ďalším faktorom bol uprostred deväťdesiatych rokov aj pokles ceny osobných počítačov, ktoré postupne začali tvoriť štandardnú výbavu domácností, škôl i pracovísk. Na začiatku 21. storočia tiež zlacneli služby v oblasti tvorby internetových stránok. Navyše, používatelia počítačov už viac nemusia byť expertmi v jazyku HTML, aby mohli vytvoriť svoju vlastnú prezentáciu.
Na Slovensku je tento "boom" pomalší. "Za okolitým svetom ešte stále zaostávame, pretože internetizácia nie je u nás zatiaľ až taká pokročilá. Myslím si však, že už čoskoro ostatné krajiny dobehneme," uviedol v telefonickom rozhovore pre agentúru SITA Michal Holeš, redaktor časopisu PC Revue. Hlavným dôvodom, prečo vznikajú u nás webové stránky pomalšie, je podľa neho pomalé rozširovanie internetu medzi ľuďmi. "S rastom internetizácie rastie aj dopyt po internetových stránkach, ktoré sa o to viac stávajú zaujímavejšími a o čo ich je viac," spresnil. Napriek tomu však slovenské stránky majú čo ponúknuť. "V súčasnosti je cez ne možné nakúpiť všetko, od oblečenia pre novorodencov, až po rakvy," dodal Holeš.
SITA/AP