Na Hôrke nad obcou Solčany vyrastie nová turistická rozhľadňa

Solčany 24. marca (TASR) – Faunu a flóru okolia obce Solčany v okrese Topoľčany predstavuje náučný chodník, ktorý vedie od kultúrneho domu v obci na Veľký Tribeč. V rámci projektu Spoznávame krásy našich regiónov ho vybudovalo Združenie mikroregiónu Svornosť. Chodník dlhý 7,52 kilometra má šesť zastávok s informačnými panelmi. Umiestnené sú v katastri obce v lokalitách Kopanice, Vinohrad, Háj, Dekanova chata, pri rázcestí na Medvedí vrch, Malý Tribeč a Veľký Tribeč. Náučný chodník vedie po existujúcej turistickej trase po modrej turistickej značke.


Prilákať turistov do regiónu by v najbližších mesiacoch mala aj pripravovaná rozhľadňa, ktorá by mala stáť na kopci Hôrka nad obcou. Podľa starostu Solčian Juraja Soboňu by mala vyrásť najneskôr v budúcom roku. „Máme pripravený zámer aj projektovú dokumentáciu. Náklady na jej realizáciu budeme vedieť po ukončení verejnej obchodnej súťaže, rádovo pôjde o desiatky tisíc eur,“ povedal Soboňa.

Výstavbu rozhľadne bude zastrešovať Združenie mikroregiónu Svornosť, financie z eurofondov však podľa starostu nepokryjú náklady na výstavbu v plnej výške. „Počítame so zhruba 30-percentným spolufinancovaním obce,“ skonštatoval.

Rozhľadňa nad Solčanmi bude vysoká 18 metrov, bude mať tri vyhliadkové medzistupne. Objekt štvorcového pôdorysu bude postavený z tradičných materiálov, z dreva a kameňa. Spodná časť stavby bude z kameňa a betónu, vrchná časť bude postavená z dreva. Pri dobrom počasí poskytne výhľad od Lefantoviec až po Partizánske.
 

Na skladaník si chcú Solčanci zaregistrovať ochrannú známku

Vtáka poznáš po perí, Solčanca podľa reči, tvrdí starosta obce Solčany v okrese Topoľčany Juraj Soboňa. Solčianske nárečie odlišuje obyvateľov obce od všetkých okolitých dedín.
„Naše nárečie je síce podobné ako topoľčianske, no naše ide viac do tej nemčiny. Výrazy ako friško (rýchlo), firhanog (záclona), mlíko vrí (mlieko vrie), to sa v Topoľčanoch nepoužíva. V okolitých obciach Krnča, Nitrianska Streda či Bošany takto ľudia nehovoria. Ak počujeme niekoho povedať gdo (kto), bov (bol), volav (volal), čírny (čierny), hneď vieme – ty si Solčanec,“ tvrdí starosta. Podľa jeho slov sa staré solčianske nárečie v obci doteraz bežne používa.

Charakteristický pre obec je aj solčiansky kroj, v ktorom dodnes chodia oblečené staršie ženy. Od západoslovenského typu ľudového odevu sa líši bohatou plochou výšivkou predkreslenou zlatou niťou. Výšivka je umiestnená najmä na rukávcoch a čepcoch. Dnes sa už jeho výrobe nikto nevenuje, napriek tomu zostalo v obci niekoľko desiatok takýchto krojov. „Kroj sa dedí z generácie na generáciu,“ povedal Soboňa.
Solčany patria medzi obce, ktoré majú aj svoju typickú regionálnu špecialitu – solčiansky skladaník. Starosta uvažuje, že by si obec nechala na túto pochúťku, ktorá nesmie chýbať na žiadnych oslavách, svadbách, krstoch, vianočných i veľkonočných sviatkoch, zaregistrovať ochrannú známku. „Zatiaľ to nie je možné, pretože jednou z podmienok registrácie značky je, že sa produkt musí priemyselne vyrábať. V našej obci sa skladaník pečie takmer v každej domácnosti, výrobňu však zatiaľ nemáme. Solčiansky skladaník piekli naše ženy na rôzne stretnutia či prezentácie, poznajú ho aj v Bruseli,“ tvrdí starosta.

Recepty na skladaník sa rovnako ako kroje dedia už storočia z pokolenia na pokolenie. Skladaníky prinášali do domu nevesty aj ženícha v predvečer svadby hostia. „Dodnes musí byť na každej svadbe v obci niekoľko skladaníkov,“ tvrdí starosta. Koláč si ľudia často mýlia so štedrákom, ktorý sa pečie v niekoľkých regiónoch. Vyrába sa z vrstiev kysnutého cesta, pomletých orechov, maku a tvarohu, ktoré sa skladajú na seba. V skladaníku sa tvaroh a slivkový lekvár používajú na vyplnenie ozdobnej mriežky navrchu koláča, kým v štedráku tvoria tvaroh a lekvár samostatné vrstvy koláča oddelené cestom.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR