Na Hewitta to nestačí

Dominikovi Hrbatému bude osemfinálový zápas na US Open proti Lleytonovi Hewittovi ešte dlho mátať v hlave. Prehra 1:6, 4:6, 2:6 je pre bojovníka jeho typu krutá.
- Určite ma to bude dnes ešte štvať, no ďalší deň, keď sa človek zobudí, znovu pôjde do práce, pôjde trénovať a poženie ho to, aby sa zlepšoval, aby našiel svoje rezervy. Na prehry sa rýchlo zabúda. Keď nabudúce vyjdem na kurt, už budem rozmýšľať nad tým, čo zlepšiť, aby som hral dobre.
Pred zápasom ste vraveli, že Hewittov štýl vám viac sedí ako Dentov. Nezmeníte názor? V tomto zápase vám rozhodne nesedel.
- Nesedel mi, lebo som sa dopustil mnohých nevynútených chýb, sám som sa porazil. Je to inak hráč od základnej čiary, takže jeho štýl mi sedí, na tom trvám. Lenže na takého hráča, aký je Hewitt, by som musel podať vynikajúci výkon a nie taký, aký som podal.  

Hrbatý: Mnohokrát mi nohy nešli, ako som chcel

Dominik Hrbatý si predstavoval rozlúčku krajšie. Slovenská tenisová jednotka rozhodne nepatrí do kategórie hráčov, ktorí niečo odfláknu. V osemfinále proti Lleytonovi Hewittovi to však nešlo, odchádzal pokorený (1:6, 4:6, 2:6) a jeho hlas v telefóne bol všetko, len nie veselý. Ale bral to športovo a profesionálne. Aj vo chvíli, keď sa ocitol na zemi, sa postavil tomu zoči-voči a neskrýval sa, ako to robievajú poniektorí.
Už vstup do zápasu neveštil nič dobré, súper ušiel na 4:0. Ovplyvnila táto skutočnosť ďalší vývoj zápasu?
- Trochu som znervóznel, Hewitt to využil. Chýbal mi vnútorný pokoj, odišiel rytmus úderov a začal som kopiť chyby a už som sa vôbec nedostal do pohody.
Začiatkom druhého setu sa zdalo, že sa dostanete späť do zápasu, no stalo sa tak iba na chvíľu. Celý čas to bolo akési odovzdané, žiadne gestá, akými sa inokedy hecujete, kamenná tvár, reč tela veľavravná, neveštiaca pohodu.
- Tam som mal šance, mohol som zápas otočiť, no nevyšlo mi to. V závere setu som urobil zase zopár chýb, čo proti takému hráčovi, akým je Hewitt, si nemôžete dovoliť.
Pamätáte si podobný hororový začiatok?
- Proti Safinovi. No teraz to bolo lepšie, dostal som sa z toho, len škoda potom tých zbytočných chýb, ktoré nemali byť.
Štatistiky zaznamenali pri vašom mene 49 nevynútených chýb. Jednoducho, ako keby na Hewitta v tento deň nič neplatilo.
- Mnohokrát mi  nohy nešli tak, ako som chcel, preto som robil chyby. Pri mnohých loptách som bol ďaleko, inokedy zase príliš blízko. Absolútne mi chýbal rytmus na kurte. Myslím si, že hneď v ďalšom zápase by som mnoho vecí zahral iným štýlom. Po vojne je každý generál... Aspoň sa môžem poučiť do ďalšieho súboja, ak sa nabudúce stretneme, mnohé lopty zahrám určite ináč.
Tohtoročnú grandslamovú bilanciu ste uzavreli osemfinálovým účinkovaním, odštartovali štvrťfinále na Australian Open, potom prišla prehra v prvom kole Roland Garros a v druhom na wimbledonskej tráve. Ako ju hodnotíte?
- S dvomi grandslamovými turnajmi som spokojný, vo Wimbledone, čo veľmi neobľubujem, to mohlo byť o kolo lepšie. Paríž mi vôbec nevyšiel, no keď to vydelím štyrmi, je to lepší priemer, povedal by som, na takú dvojku.
Dva mesiace ste preč z domova. Necnie sa vám ešte za priateľkou, za rodinou?
- Ale áno, osem týždňov som nebol doma, teraz sa konečne vraciam. Odhlásil som sa z turnaja v Pekingu. Potrebujem doma trochu zregenerovať sily, potrénovať si, potom už príde Davis Cup.
Mali ste možnosť trochu si tam obzrieť argentínskych súperov?
- Keď mám pravdu povedať, veľmi som na to nemal čas. Videl som iba chvíľu zo zápasu Coriu s Massum. Poznám ich však dobre z turnajov, hral som veľakrát s Coriom
 aj Puertom, takže ich mám dobre prečítaných. Keď budú na Slovensku, pozrieme si ich na tréningu, to bude stačiť.
Coria sa zase vyznamenal nešportovým správaním.
- On je vždy taký, je to nervák. Určite bude aj u nás stvárať všeličo, aj naši diváci ho určite vyprovukujú, takže im iste vynadá. Aj proti mne sa už tak správal, ale mňa to dokonca teší, že je s nervami na konci, to len povzbudí.
Protizbraňou na jeho vyčíňanie môže byť dobrá hra?
- Presne tak.  

(uk, Bratislava - New York)