Na halových MS v atletike nebola núdza o prekvapenia

Sopot 10. marca (TASR) - Pätnáste halové majstrovstvá sveta v atletike si vystavili klasicky veľmi dobrý bilančný dekrét.


Záverečná inventúra v sopotskej Ergo aréne chyby nenašla, manko vo výkonoch nenarástlo a každý jeden zodpovedný úradník objavil v jednoduchom účtovníctve najmä zelené čísla. Dokonca aj svetový rekord sa zrodil, síce na úplnom konci a v disciplíne, ktorá sa len zriedko beháva, no Američania si ho v štafetovej štvrtke zaslúžili. Hlavne preto, že atletika USA opäť nazbierala najviac medailí a s 12-timi (8-2-2) výrazne za sebou zanechala druhé Rusko (3-2-0) a tretiu Etiópiu (2-2-1).

Najúspešnejšou účastníčkou sa stala americká štvrtkárka Francena McCororyová s dvoma zlatými, vrátane štafety. Diváci boli svedkami päť obhajob titulu medzi mužmi a jedného medzi ženami. Precíznejší uhol pohľadu si vyžadujú pri hodnotení šampionátu jednotlivé výkony. Mnohí ich podriadili medaile, a tak upútal skôr spôsob, akým zvíťazili. V tomto si ani jeden šampión hanbu neurobil.

Na ploche arény sa zrodili radostné eufórie i sklamania, ako sa už zvyklo na HMS konštatovať. Svetové rekordy sa rodia ťažko, a tak úsilie napr. amerického viacbojára Eatona o zlepšenie historického maxima pôsobilo sympaticky. Rovnaký útok sa očakával od ruského výškara Uchova, a práve on narazil na odpor vcelku očakávaného súpera. Katarčan Barshim sedemnásobnú víťaznú sériu Uchova v tejto sezóne prelomil a postaral sa o dramatické vyvrcholenie disicplíny, ktorá sa považovala za nosnú medzi 26-timi.

Šampionát mal svoje žiarivé stálice (Aman, Whiting, Eaton, Uchov, Aregawiová, G. Dibabová, Adamsová) i neopozerané nové tváre (Kilty, Ndiku, Osaghae, Adams, McCororyová, Priceová, Lesueurová, Licwinková, Broersenová), špecialistov na halu i tých, ktorí si pod strechu len odskočili v rámci prípravy na leto. Takto sa budú verejnosti HMS vždy ponúkať, aj s tým, že umožňujú najlepším zárobok s obvyklou motivačnou sumou. Viac od halového šampionátu čakať nemožno, ani ho podceňovať, či preceňovať.

Slovenská atletika zapôsobila tradične nenápadne. Počtom bola tichučko ukrytá, pretože vyslať k Baltu len dvoch zástupcov vyznieva až priveľmi skromne. Túto zimu však ani jeden zo slovenských atlétov nesplnil limit IAAF na HMS a žiadalo sa preto aspoň symbolicky v Sopote štartovať. Účasť si trojskokanka Dana Velďáková zaslúžila na základe vlaňajšieho letného výkonu, šprintér Adam Závacký zasa využil voľnú kartu, aby naplnil základný počet 1+1 vyplývajúci z veľkorysosti IAAF. Trojskok očakávania naplnil a ôsme miesto dlhé roky hale vernej Velďákovej uspokojilo, aj keď s výkonom iba 13,75 (v kvalifikácii sezónne maximum 14,10). Premiéra slovenského šprintéra si taktiež zaslúžila uznanie, snaha Adama Závackého síce trvala presne 6,71 sekundy, no pre slovenskú atletiku v atypickej disicplíne sa aj takáto bleskovka s 27. miestom cení. Na podobné účinkovania sa už navyklo, aj na nenápadné účasti, od roku 1993 v počtoch od štyroch až po jedného. Veľké vyhlásenia už dávno v ambíciách vyprchali, miesto si vyhradila holá realita, a tá zvykne byť občas neúprosná a bolestná.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR