Na generálnom štrajku pred 30 rokmi sa zúčastnili tri štvrtiny národa

Bratislava 27. novembra (TASR) - Československo zažilo 27. novembra dvojhodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek štrajkujúcich študentov, Občianskeho fóra (OF) a Verejnosti proti násiliu (VPN). Podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky sa na ňom zúčastnilo asi 75 percent občanov. Mottom štrajku bolo: "Koniec vlády jednej strany."


Predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vydali v sobotu 25. novembra programové vyhlásenie s 12 bodmi, v ktorých žiadali zrušiť vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa (KSČ), zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, pohybu a ďalšie občianske práva a slobody. Medzi požiadavkami bolo aj odideologizovanie školstva a kultúry, nestrannosť súdov a prokuratúry, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva a tiež odluka cirkvi od štátu a právo na zdravé životné prostredie.

V stanovisku vydanom na ďalší deň, 26. novembra, zdôraznila VPN dve najdôležitejšie podmienky – zrušenie ústavného zakotvenia vedúcej úlohy KSČ a urýchlené vyhlásenie slobodných volieb.

Vyhlásenie ku generálnemu štrajku vydal aj český Koordinačný štrajkový výbor vysokých škôl. V dokumente Prečo? - Preto! zdôvodnili študenti, prečo zostávajú aj naďalej v štrajku, hoci niektoré ich požiadavky boli splnené. Moc strany v štáte pretrvávala a takisto študenti nemali možnosť ovplyvniť zloženie parlamentnej vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí 17. novembra.

"Mnohokrát predtým sme márnili hodiny povinným jasaním a tlieskaním a teraz sa bojíme symbolických dvoch hodín!" mobilizovali verejnosť na účasť na štrajku letáky. "Generálny štrajk – symbol, nie ekonomické oslabenie," konštatoval ďalší plagát. Odporcovia generálneho štrajku totiž argumentovali ekonomickými škodami, ktoré mala táto forma protestu priniesť.

"Čo: Štrajk. Kde: Všade. Kedy: 27. 11. 12.00 - 14.00. Kto: Všetci. Ako: Akokoľvek. Načo: Pre vaše deti," prinášal stručnú informáciu ďalší leták. "Na odeve pripnutá trikolóra. Vyvesenie čs. zástavy. Spievanie štátnej hymny. Trúbenie sirén. Nápis: 'Pripájame sa ku generálnemu štrajku'," uvádzal inštruktážny leták s konkrétnymi formami generálneho štrajku.

"Desaťtisíce Bratislavčanov, študentov, robotníckej mládeže, pracujúcej inteligencie, robotníkov aj ostatných vrstiev obyvateľstva sa už predpoludním zhromaždili na Námestí SNP, aby podporili manifestačný štrajk vyhlásený na 27. novembra 1989," uvádza správa z archívu TASR.

Samotný generálny štrajk sa začal o 12.00 h. Mal rôzne formy od zastavenia výroby až po manifestačnú formu v prevádzkach, kde nebolo možné prerušiť prácu. Štrajkujúci sa pripojili k požiadavkám OF a VPN, predovšetkým za odstránenie vedúcej úlohy KSČ z ústavy a za slobodné demokratické voľby.

Ľudia v zasnežených uliciach vytvárali živé reťaze, diskutovali, niesli transparenty s názvami podnikov a inštitúcií, ktorými sa hlásili k štrajku, alebo heslami. "Vitaj, sloboda!" či "Chceme zmenu ústavy a žiť v demokratickom štáte" stálo na nich. Vodiči dávali najavo svoju účasť trúbením. Podobne vyzerala situácia aj v ďalších mestách Slovenska – v Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Zvolene, v Liptovskom Mikuláši, Košiciach či v Prešove.

Popoludní sa opäť v českých a slovenských mestách konali zhromaždenia. Na bratislavskom mítingu na Námestí SNP vystúpili aj herec Pavel Landovský a spisovateľ Pavel Kohout, ktorí sa cez slovenské hlavné mesto vracali z emigrácie vo Viedni.

Symbolom štrajku aj mítingov sa stalo známe zvonenie kľúčmi – signál komunistickej strane a jej predstaviteľom, že je čas odísť, čo účastníci demonštrácií potvrdzovali aj hlasným skandovaním hesla: "Odstúpiť!"

Federálny parlament definitívne zrušil vedúce postavenie komunistov dva dni po štrajku, 29. novembra 1989. Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) však odhlasoval návrh zrušiť mocenský monopol komunistov už na svojom zasadnutí 26. a 27. novembra.

Vedúca úloha KSČ bola zrušená, obavy však pretrvávali

V Československu sa 27. novembra 1989 uskutočnil generálny štrajk, do ktorého sa zapojili státisíce pracujúcich a študentov. K žiadnym vážnym incidentom medzi demonštrujúcimi a silovými zložkami štátu nedošlo, hoci zo strany federálneho ministerstva vnútra boli nepochybne prijaté mnohé opatrenia.

Od udalostí na Národní tříde v Prahe uplynulo desať dní a na pohľad bolo zrejmé, že isté zmeny v spoločensko-politickom živote nastanú. Dobrou správou bolo, že Federálne zhromaždenie na svojom mimoriadnom zasadnutí 29. novembra 1989 zrušilo článok 4 ústavy o vedúcom postavení komunistickej strany v spoločnosti.

Vo svojich funkciách však naďalej zotrvávali ľudia, ktorí neboli zárukou toho, že politické zmeny v Československu zostanú nenásilné. V týchto dňoch nebolo na verejnosti cítiť zvýšenú aktivitu zo strany armády, sovietskych jednotiek ani vtedajšej Verejnej bezpečnosti. Obavy však pretrvávali.

Občianske fórum vydalo 29. novembra 1989 o 17. hodine päťbodové komuniké zo zasadnutia pléna, v ktorom zdôrazňovalo význam armády a bezpečnosti v každom štáte. Práve im adresovalo apel, aby vojaci a policajti rešpektovali vôľu ľudu, chránili jeho záujmy a nedali sa zneužiť žiadnou skupinou ľudí proti demokratickej obnove krajiny. Upozornili, že násilie a revanše by boli nešťastím pre všetkých.

"Prosíme vás, aby ste chránili práva a životy svojich spoluobčanov a bezpečnosť republiky. Pomôžte všetkým občanom, ktorí sa na vás obrátia a poskytnite im ochranu. Náš štát potrebuje skutočných profesionálov v boji s kriminalitou a obrane proti organizovanému zločinu," uvádza sa v treťom bode výzvy.

Rovnako sa v komuniké konštatuje, že armáda má hájiť zvrchovanosť štátu a nesmie byť už nikdy zneužitá na presadzovanie záujmov jednej politickej skupiny.

"Občianske fórum je proti rozvratu a anarchii, usiluje sa o obnovenie vnútorného mieru v našej krajine," píše sa v poslednom bode vyhlásenia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR