Na Fóre Dunajského fondu je reč o budovaní riečneho centra Bratislavy

Bratislava 26. septembra (TASR) – O symbióze Dunaja a Bratislavy rozhoduje kvalita vzájomných medziľudských vzťahov. Tie sú obzvlášť dôležité v období, keď hlavné mesto tvorí svoje mestské riečne centrum, ktoré majú iné európske mestá už dobudované. Pre TASR to uviedol Juraj Čorba, iniciátor a tvorca Dunajského fondu. Diskutovať spoločne o tom, ako by sa mal daný priestor rozvíjať, a využiť pritom skúsenosti a poznatky iných miest je témou tohtoročného Fóra Dunajského fondu. Jeho v poradí piaty ročník sa koná vo štvrtok v Bratislave.


"Sme v unikátnej situácii, keď hlavné mesto dobudováva svoje riečne centrum, kým iné okolité hlavné mestá majú riečne centrá dobudované. Otázka je, či dokážeme toto naše omeškanie premeniť na výhodu, teda zužitkovať dostupné poznatky a skúsenosti," povedal Čorba.

Téma tohtoročného fóra nesie názov Mesto na rieke, cieľom je tak pozrieť sa na to, akým spôsobom slovenská metropola rozvíja svoje riečne centrum. Na vytvorenie priestoru pre 21. storočie je podľa Čorbu cielené vytváranie komunity ľudí na rieke, z ktorých každému, ale iným spôsobom, na nej záleží a každý sa na rieku pozerá iným pohľadom. K téme sa tak vyjadrujú súkromný i verejný sektor, samosprávy, odborníci či aktivisti.

Svoje skúsenosti priblížia prvýkrát aj zástupcovia Holandska, Slovinska a Čiech. "Téma, akým spôsobom riadiť vzťahy na rieke, ako zabezpečiť jej ekologické hodnoty či ako sa pripraviť na výzvy do budúcnosti, nie je len našou témou, ale svetovou," poznamenal Čorba.

Jedným z partnerov fóra je aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). "Nejakým spôsobom sa tu zgrupujú všetky aktivity, ktoré sa okolo rieky Dunaj konajú, plánujú a organizujú. Hlavnou myšlienkou je priviesť súkromný sektor, samosprávu, neziskový sektor a záujmové združenia k tomu, aby spoločne koordinovali rozvoj v okolí Dunaja," skonštatoval Martin Hakel, vedúci oddelenia stratégie a územného rozvoja Úradu BSK.

V tejto súvislosti poukázal napríklad na projekty cezhraničnej slovensko-maďarskej spolupráce. Zahŕňajú viaceré zrealizované, ale tiež plánované projekty a aktivity na území hlavného mesta, ale aj na Malom Dunaji, v Zálesí, Jelke, Kolárove či Šamoríne a mnohé ďalšie na maďarskej strane. Ide napríklad o budovanie cykloinfraštruktúry a vstupov do vody či opravy kultúrnych pamiatok, zviditeľnenie sakrálnych stavieb na území, rozvoj gastroturistiky či organizovanie festivalov. V pláne je tiež vybudovanie nadregionálneho Ekocentra v Čunove.

"Cieľom je tiež informovať sa o tom, kto čo robí. Lebo každý niečo robí, len by to malo byť koordinované a malo by to vyústiť do spolupráce a nájdenia spoločnej reči," doplnil Hakel. Podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Jozefa Viskupiča je napríklad snahou aj rozvoj okolia troch riek, a to Malého, Veľkého a Mošonského Dunaja.

Záštitu nad tohtoročným fórom prevzal predseda BSK Juraj Droba, predseda TTSK Jozef Viskupič a predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milan Belica.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR