Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!

Fašiangy boli v minulosti časom, kedy sa na dedinách v hojnej miere konali svadby, zabíjačky, zábavy a tancovačky. V mestách smotánka plesala, aj príslušníci cechov a študenti poriadali hostiny, zábavy i obchôdzky s maskami. Prvky stredovekej karnevalovej tradície prenikli z mestského prostredia na vidiek, kde splynuli s dávnymi obradmi, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu, plodnosť a prospech celého gazdovstva. Časté boli zvyky, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu konope a ľanu. Gazdiné varievali dlhé rezance alebo šúľance, aby boli konopy dlhé. Na tancovačkách páry tancovali “na ľan a konope”, pričom ženy dovysoka dvíhali. Niekde sa na Hromnice chodili sánkovať alebo kĺzať, aby bol ľan, čo najvyšší.

            Plodonosný charakter mali aj obchôdzky maskovaných postáv. Na okolí Žiliny bývali ústrednými postavami fašiangových obchôdzok masky zvierat. Okrem Turoňa známeho z Čičmian aj z Terchovej (ale aj z Kysúc, Zamaguria, Poľska) to bývala často maska medveďa, koňa, prípadne barana či kozla. V Dolnej Tižine chodievali fašiangovníci s figúrkou koníka a spievali: “Hopsa, čupsa, daj kobylce ovsa, muzikantom slaniny, my ideme za nimi.” V obciach terchovskej doliny masku turvoňa sprevádzali ďalšie: strelec, škopiak, baba s deckom a žebráci. Povinnosťou turoňa bolo pováľať sa po hnojisku v každom dvore, pričom plodonosný účinok mal byť znásobený preliatou imaginárnou krvou – turoň bol zastrelený, rezaný, škopený za spevu a veselosti prítomných. “Turvoňko, vesele, vstaň hore ze zeme, nech sa ti pan gazda zasmeje. A ja ťa Turvoňko zabijem, a ja ťa zimovať nebudem.” Len tak bola splnená magická obradná úloha zabezpečiť dobrú úrodu, len tak si fašiangovníci vyslúžili dary: vajíčka a slaninu.

             Neodmysliteľnou rekvizitou sprievodov bol ražeň alebo paloš, na ktorý domáci napichovali slaninu a mäso. Používal sa často aj ako rekvizita pri obradnom tanci fašiangovníkov. Ako symbol sily a mužskej plodnosti je súčasťou obchôdzok u väčšiny európskych národov.

            Rajecká dolina je známa fašiangovými obchôdzkami klátnikov s klátom, ktorých úlohou bolo najmä “vytrestať” slobodné dievky za to, že sa nevydali. Všeobecne počas fašiangov bolo dovolené to, čo inokedy nie. Fašiangy predstavovali svet naruby: muži sa prezliekali za ženy a naopak, narúšali sa sociálne rozdiely medzi chudobnými a bohatými, mladými a starými, nadriadenými a podriadenými. Vážne sa stávalo veselým, parodovali sa také obrady ako pohreb i postavy farára či richtára, ktoré v bežnom živote požívali vážnosť. Na celom Slovensku bolo bežné pochovávanie basy - paródia pohrebu, ktorá sa predvádzala na poslednej zábave pred pôstom, teda v utorok pred Popolcovou stredou.

            Pre fašiangové hodovanie sú typické mastné jedlá, mäso, slanina a vyprážané pečivo. Samotný názov masopust, ale aj karneval (carne vale) vyjadruje rozlúčku s mäsom pred pôstom, kedy bolo potrebné aj hrnce poriadne vydrhnúť, aby po masti a mäse nezostala ani pamiatka. Fašiangovníci si obvykle z darov, ktoré dostali pri svojich obchôdzkach, vystrojili večernú zábavu. Z vajíčok a slaniny urobili praženicu, mäso uvarili alebo vypražili, na masti vyprážali pečivo z kysnutého cesta - na okolí Žiliny známe ako šišky, ktoré boli plnené lekvárom a obaľované v cukre. Konzumácia týchto jedál mala tiež obradový charakter a mala zabezpečiť prosperitu a plodnosť v nadchádzajúcom poľnohospodárskom roku.

 

Považské múzeum v Žiline v spolupráci s MO Živeny Vás srdečne pozýva na ochutnávku tradičných fašiangových jedál v priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline na Hlinkovom námestí. Podujatie sa koná 23.2.2006 o 17 ⁰⁰ hod. ako sprievodná akcia 2. ročníka Karnevalu Žilina Slovakia 2006. Určite si pochutnáte a možno obohatíte svoj domáci fašiangový jedálny lístok.

 

 

 

Katarína Kozáková, Považské múzeum v Žiline