Na cintoríne pri pamätníku na Dukle sú okrem Slovákov pochovaní i Česi

Vyšný Komárnik 5. októbra (TASR) – Slováci, Česi, ale i sovietski vojaci sú pochovaní na pamätnom cintoríne, ktorý je súčasťou pamätníka na Dukle. Medzi 565 príslušníkmi 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), sú i mená, ktoré sú pravdepodobne pseudonymami.


„Sú tu pochovaní väčšinou 'Čechoslováci', ale je tu aj sedem sovietskych vojakov, dôstojníkov, pretože v 1. československom armádnom zbore pôsobilo vyše 500 sovietskych dôstojníkov. Zbor pri svojom formovaní trpel tým, že mal nedostatok schopných veliacich dôstojníkov, tak mu vypomohla sovietska Červená armáda. Predpokladáme že sú tu pochovaní pod pseudonymami aj príslušníci armádneho zboru židovského pôvodu,“ uviedol vedúci referent-kurátor múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku Peter Holík.

Cintorín tvorí podľa jeho slov vyše 40 masových hrobov, dva hroby sú jednotlivé. „Prvý jednotlivý hrob hneď oproti soche československého vojaka je hrob generála Jaroslava Vedrala Sázavského, ktorý zahynul ako jediný československý generál v boji v rámci KDO pri výbuchu protitankovej míny 6. októbra 1944. Ďalší individuálny hrob je hrob vojaka, ktorý zahynul pri výstavbe pamätníka. Pamätník bol počas 80. rokov doplnený bronzovými tabuľami, ktoré sa nachádzajú na kolonáde, ktorá k nemu vedie. Je tam vygravírovaných 1265 mien padlých príslušníkov 1. československého armádneho zboru. Pribudla aj Aleja hrdinov, ktorá znázorňuje 15 búst sovietskych a československých veliteľov a dôstojníkov, ktorí sa vyznamenali počas KDO,“ vysvetlil Holík.

Ako povedal, cez Dukliansky priesmyk sa spolu v zostave sovietskej 38. armády generálplukovníka Moskalenka prebíjal aj 1. československý armádny zbor v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). „Dodnes je to najväčšia vojenská jednotka Československa, ktorá kedy vznikla na území zahraničného štátu,“ uviedol Holík.

Na polceste medzi pamätníkom a vyhliadkovou vežou na Dukle sa nachádza pamätník Míľnik – „Volanie“, ktorý symbolizuje vstup československých vojakov na územie Československej republiky.

„Prvý československý armádny zbor vznikal za veľmi ťažkých okolností, pretože ho tvorili tri brigády. Prvá brigáda bola tvorená väčšinou českými dôstojníkmi a vojakmi, ktorí po tom, čo sa rozpadlo Československo, nelegálne prešli hranicu so Sovietskym zväzom, kde boli následne zatknutí, internovaní a uväznení v sovietskych gulagoch. Potom, keď sa formoval 1. československý armádny zbor, vytvorili práve títo vojaci prvú brigádu. Druhú brigádu zase tvorili rýdzo slovenskí vojaci, ktorí útočili v roku 1941 na Sovietsky zväz a buď tam boli zajatí, alebo prešli na sovietsku stranu. Najpočetnejšia bola tretia brigáda, ktorá bola tvorená z volynských Čechov. Práve vznik a sformovanie tejto brigády umožnili, aby sa z československého armádneho zboru stal vôbec armádny zbor. Príslušníci prvej a druhej brigády sa vracali domov cez ťažké boje a príslušníci tretej brigády prvýkrát mohli vstúpiť do vlasti svojich predkov,“ vysvetlil Holík.

Dominantou na Dukle je pamätník, ktorého pylón je vysoký 28 metrov. Jeho autorom je architekt Josef Grus a slávnostne bol sprístupnený v roku 1949 na piate výročie KDO za prítomnosti armádneho generála Ludvíka Svobodu. „Zaujímavosťou je, že na predpolí pamätníka sa vystriedali štyri sochy,“ skonštatoval Holík s tým, že v roku 2014 sa Vojenský historický ústav rozhodol nahradiť súsošie Jána Kulicha Žalujem, ktoré bolo umiestnené do vestibulu vyhliadkovej veže na Dukle, vernou kópiou sochy pôvodného československého vojaka od Jana Adolfa Víteka.

Československých ženistov, ktorí prerážali cestu postupujúcim československým vojskám, keďže celý kraj pod Duklou bol zamínovaný, symbolizuje pamätník, ktorý sa nachádza takmer pri hranici s Poľskom. „Odhaduje sa, že v celom Duklianskom priesmyku, teda v celej jeho dĺžke a šírke od Krosna po Svidník, aj na priľahlých svahoch položili Nemci približne 50 miliónov druhov protitankových alebo protipechotných mín. Cesta do vlasti bola o to ťažšia,“ skonštatoval Holík.

Učiteľky dejepisu Ružena Otčenášová a Anna Vizdalová zo Základnej školy Šrobárova v Prešove chodia na Duklu so študentmi pravidelne od roku 1990. „Pripomínať si históriu je veľmi dôležité. Myslím si, že to žiakov osloví a určite takáto hodina v teréne dá viac, ako keby sme sa učili v triede. Chodíme sem preto, aby žiaci pochopili, že sloboda sa nerodila ľahko,“ povedala Vizdalová s tým, že na podobné exkurzie chodia i do Banskej Bystrice a poľského Osvienčimu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR