Na ceste k uhlíkovej neutralite čaká Európsku úniu obnova 35 miliónov budov, tvrdia odborníci

Myslí si to Tomáš Sepp, člen pracovnej skupiny Európskej asociácie pre zatepľovacie systémy.

Obnovené jedno percento

Podľa neho aktuálna miera obnovy predstavuje len jedno percento bytového fondu, pričom rádovo 90 percent stojacich budov bude stáť aj v roku 2050.

V rámci online diskusie o zelených budovách, ktorú zorganizovalo občianske združenie Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC), upozornil, že v záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality v únii bude treba vytvoriť až 160 tisíc pracovných miest ročne.

Podľa odborníkov, zástupcov stavebného sektora i politikov hrajú budovy v boji s klimatickými zmenami aj na Slovensku kľúčovú úlohu.

„Systémové riešenia a spolupráce s cieľom zabezpečenia dostupnosti zdravého, zeleného bývania, považujeme za urgentnú potrebu tak v kontexte riešenia klimatických zmien, ako aj podpory zdravia ľudí na Slovensku. V interiéroch trávime bežne až 80 percent denného času – toto číslo v súvislosti s pandémiou koronavírusu ešte významne narástlo,“ dodala výkonná riaditeľka SKGBC Hana Ovesná.

Ponuka komplexných riešení

Minister životného prostredia Ján Budaj od Rady vlády pre zelenú dohodu očakáva vznik funkčných kooperačných modelov medzi ministerstvami a následné systémové dohody pretavené do praxe.

Príkladom inovácie bude nastavenie hĺbkového screeningového modelu dostupného pre záujemcov o renováciu.

„Keď si občan požiada o príspevok na výmenu okien, mali by sme byť schopní ponúknuť mu celý komplexný balík zelenej obnovy – riešení na zateplenie, cirkulárne odpadové hospodárstvo, zachytávanie vody, využívanie alternatívnych zdrojov energie a ďalších. Nebudeme teda riešiť len bezprostredný problém, ale ponúkneme komplexné a perspektívne riešenia,“ konštatoval Budaj.

Potrebu nadrezortného prístupu vníma aj Martin Hojsík, enviroexpert a člen Európskeho parlamentu. Je podľa neho kľúčom k zníženiu byrokracie, jednoduchšiemu zavádzaniu zmien a komplexnému vnímaniu projektov obnovy.

Budovy sú kľúčové

„Zvyšovanie energetickej efektivity (nielen) budov má byť prvým krokom, ktorý nám pomôže pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Budovy sú z pohľadu ekológie a energetickej sebestačnosti, ale aj v kontexte tvorby pracovných miest, tzv. green jobs, a celkovej krásy nášho životného priestoru, kľúčové,“ podotkol Martin Hojsík.

Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami EÚ zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 percent a v decembri sa má rozhodnúť, či sa tento cieľ zvýši na 55 percent, ako navrhuje Európska komisia.

Tá v polovici októbra predstavila iniciatívu Renovation Wave, ktorá podčiarkuje význam budov pri znižovaní emisií skleníkových plynov.

Aj slovenská vláda považuje budovy za kľúčovú súčasť klimatickej politiky a v rámci plánu na využitie Fondu obnovy a odolnosti sa navrhuje investovať do obnovy 1 000 verejných budov a 24 000 domov do roku 2026.