Na Bratislavskom hrade sú najvzácnejšie nálezy z Veľkej Moravy

Bratislava 6. augusta (TASR) – Najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia Veľkej Moravy možno spoznať v expozícii na Bratislavskom hrade. Štátny útvar, ktorý v 9. storočí existoval na území dnešnej strednej Európy, dokumentuje medzinárodná putovná výstava Veľká Morava a počiatky kresťanstva. Je realizovaná s podporou ministerstiev kultúry ČR a SR.


"Tento projekt českej strany je doteraz najväčšia prezentácia histórie a života z obdobia Veľkej Moravy. Po Brne a Prahe je u nás a zároveň sme prvýkrát verejnosti sprístupnili aj archeologické nálezy pod hradom," na dnešnej tlačovej konferencii uviedol Branislav Panis, riaditeľ Historického múzea Slovenského národného múzea (SNM), ktoré výstavu organizuje.


VELKA MORAVA V ORIGINALOCH by terazmedia

Aj riaditeľ Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne Pavel Kouřil potvrdil výnimočnosť tejto výstavy. "V roku 1963 bola prvá výstava o Veľkej Morave a vzbudila veľkú pozornosť aj v európskych mestách. Predstavila prvý štátny útvar v strednej Európe. Odvtedy sme získali množstvo nových zásadných objavov, preto sme pripravili túto expozíciu," zdôvodnil Pavel Kouřil, ktorý s Ludkom Galuškom (riaditeľ Centra slovanskej archeologie Moravského zemského múzea Brno) je autorom výstavy.

"V takomto množstve a kvalite sme výstavu o Veľkej Morave ešte nevideli. Má vysokú hodnotu aj z muzeálneho hľadiska," dodal Luděk Galuška.

Mnohé predmety z archeologických výskumov sú národnými kultúrnymi pamiatkami a väčšia časť z nich nebola dosiaľ nikdy vystavená. V suteréne hradu je takmer 1400 vzácnych archeologických nálezov zapožičaných z 30 inštitúcií z Čiech, Moravy, Slovenska, Rakúska a Poľska. Medzi nimi sú rozsiahle súbory trezorových honosných veľkomoravských strieborných a zlatých šperkov – náušníc, gombíkov, náhrdelníkov, prsteňov. Tiež vojenská výstroj a výzbroj (meče, ostrohy, sekery) či umelecky a remeselne spracované predmety z kostí a parohu, akými sú hracie žetóny. Medzi najunikátnejšie artefakty zo slovenského územia patrí poklad byzantského kupca, ktorý 7. mája 1937 našiel roľník Ján Štimel.



Nálezy obohacujú modely vybraných veľkomoravských kostolov a objektov (Modrá pri Velehrade, Uherské Hradiště – Sady, Břeclav – Pohansko, Mikulčice), ktoré vychádzajú z najnovších vedeckých poznatkov a sú zhotovené unikátnou technológiou živicových odliatkov. Atraktívne sú 3D vizualizácie predmetov z drahých kovov i kostených a železných predmetov. Súčasťou expozície je veľkoformátová projekcia idealizovaných rekonštrukcií sakrálnych stavieb, ktorých pozostatky sú predstavené aj zábermi z leteckej perspektívy.

Podzemná expozícia je koncipovaná v puristickom zladení modernej architektúry a nadčasového dizajnu, s originálnymi vnútornými aranžérskymi prvkami. Je členená do šiestich celkov podľa rokov, ale sú tiež rozdelené tematicky a každý je odlíšený vizuálne s vlastným hudobným podkreslením pre umocnenie dojmu z prezentovanej témy. Texty informujú o osídlení Slovanov od 6. storočia, sťahovaní národov, Samovej ríši, pohrebnom rituáli v ranom stredoveku, pôsobení Avarov a vzniku Veľkej Moravy.

Súčasťou výstavy je inštalovaná interaktívna miestnosť. V nej sú repliky predmetov, komiks približujúci archeológiu a život na Veľkej Morave či dotykové obrazovky s tematickým programom. Je tam i bádateľský list Môj denník z cesty po Veľkej Morave. Súčasťou výstavy je vyše 500-stranový katalóg, predaj replík veľkomoravských šperkov a možnosť razby vlastnej mince. Ponukou pre školy sú vzdelávacie programy a budú aj lektorské prehliadky pre verejnosť.

Výstava potrvá do 1. novembra.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR