MZV zverejnilo celú správu Vollebaeka k jazykovému zákonu

BRATISLAVA 27. júla (WEBNOVINY) - Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo na svojej internetovej stránke konečnú podobu textu posudku komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka k slovenskej novele zákona o štátnom jazyku aj so slovenským prekladom. Ako informoval agentúru SITA hovorca rezortu Peter Stano, k zverejneniu textu prikročilo ministerstvo po konzultácii s komisárom Vollebaekom. Slovenský preklad vypracovala nezávislá prekladateľská agentúra.


Komisár upozorňuje, že slovenské orgány umožnili v procese jeho prípravy rôznym zástupcom, a to vrátane zástupcov zo zahraničia, predkladať pripomienky. Parlament však text zákona schválil pomerne rýchlo, 30. júna 2009. Zmeny prijal ešte predtým, ako dostal požadované stanovisko vysokého komisára.

Podľa komisára jedna zo zásadných zmien, ktoré novelizácia prináša, sa týka rozsahu uplatňovania súčasného zákona o štátnom jazyku. Podľa tejto konkrétnej zmeny sa zákon vzťahuje nielen na štát a obecné orgány, ale aj na „právnické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a fyzické osoby“. "Takéto ustanovenie by mohlo vyvolať obavy týkajúce sa jeho súladu s požiadavkou proporcionality. Aj keď medzinárodné a komparatívne štandardy samy o sebe nezakazujú stanovenie určitého obmedzenia slobody používať jazyk v neverejných oblastiach s cieľom podporovať štátny jazyk, takéto ustanovenie by nemalo nenáležitým spôsobom obmedzovať práva osôb patriacich k národnostným menšinám," konštatoval Vollebaek.

Pri systematickom výklade je podľa komisára jasné, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti zákona neznamená (ani nemôže znamenať) obmedzenie jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Pri zúženom (a nesprávnom) výklade by sa však dané ustanovenie mohlo použiť ako nepriamy nástroj na oslabenie jazykových práv národnostných menšín, ktoré sú ustanovené v iných slovenských zákonoch.

Prijaté zmeny podľa komisára nezvýšili jednoznačnosť zákona o štátnom jazyku, aby sa v najvyššej možnej miere zamedzil jeho rozdielny výklad. Navyše je aj dôkazom potreby riešiť menšinové práva komplexným spôsobom. Pre Slovensko to znamená, aby bez zbytočného odkladu novelizovalo zákon o jazykoch národnostných menšín a zvážilo prijatie komplexného zákona o právach osôb patriacich k národnostným menšinám, konštatuje Vollebaek.

Komisár v posudku ocenil zrušenie požiadavky ovládania štátneho jazyka slovom a písmom pre prijatie do zamestnania vo verejnej správe. Podľa neho to pomôže vyhnúť sa diskriminácii príslušníkov národnostných menšín pri ich prístupe k zamestnaniu vo verejnoprávnom sektore.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, novela podľa komisára neprináša významné zmeny. Novela jasne uvádza, že v školách a ostatných zariadeniach, ktoré poskytujú vzdelávanie v jazykoch národnostných menšín sa uplatňuje princíp dvojjazyčnosti dokumentácie tak pedagogickej, ako aj inej povahy. Toto ustanovenie zavádza jasnejší právny základ a nevyvoláva obavy z hľadiska svojho obsahu. Bolo by však vhodné zvážiť možnosť, aby bol v zákone uvedený odkaz na jazykové vzdelávanie pedagógov, najmä v obciach, kde daná menšina tvorí aspoň 20 % obyvateľstva.

Podľa komisára pokiaľ ide o geografické názvy, novela obsahuje povinnosť uvádzať názvy obcí a ulíc, ako aj ostatné informácie týkajúce sa štátnych a katastrálnych máp, v štátnom jazyku bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné predpisy, ktorými sa riadi používanie topografických názvov v jazykoch národnostných menšín. Táto zmena podľa neho nevyvoláva obavy z hľadiska práv menšín.

Slovenské orgány by však podľa komisára mohli zvážiť prijatie ustanovenia o používaní jazyka menšín v polícii v oblastiach s vysokou koncentráciou národnostných menšín. V odporúčaní vysokého komisára v multietnických spoločnostiach sa navrhuje, aby policajný zbor „zabezpečil svoju schopnosť komunikovať s menšinami v jazykoch menšín, pokiaľ možno náborom a vzdelávaním viacjazyčných pracovníkov a tiež použitím kvalifikovaných tlmočníkov.“

Terminológia používaná v celom zákone by mohla podľa komisára vyvolať určité problémy so správnym výkladom, keďže sa nezdá byť úplne konzistentná. Jej spresnenie by napomohlo správne pochopenie a výklad zákona. Navrhuje preto zjednotiť terminológiu s prihliadnutím na práva osôb, ktoré patria k národnostným menšinám.

Podľa komisára je legitímne uplatňovať postihy za porušovanie ustanovení o používaní štátneho jazyka, ale je nanajvýš dôležité, aby tieto postihy nepredstavovali diskrimináciu osôb, ktoré patria k národnostným menšinám. Nič z navrhovaných zmien podľa neho nenaznačuje, že voči osobám patriacim k národnostným menšinám (ani voči osobám patriacim k väčšine) by sa mali uplatňovať postihy za nesprávne používanie štátneho jazyka. Toto ustanovenie sa však vzťahuje aj na nápisy a oznamy určené verejnosti, napríklad v obchodoch, reštauráciách a podobne. Cieľom tohto ustanovenia je ochraňovať používanie štátneho jazyka v týchto zariadeniach, pričom popri štátnom jazyku sa môžu použiť aj jazyky menšín. Ukladanie pokút by mohlo podľa komisára poľahky vyvolať či zostriť napätie a v zásade je potrebné sa mu vyhýbať. Ak sa k nemu pristúpi, orgány by mali postupovať s mimoriadnou opatrnosťou. Postihy by preto mali byť výnimočné, jasne definované a pravidelne monitorované z hľadiska ich účinku.

Z uvedených dôvodov je podľa Vollebaeka nutné zabezpečiť opatrné uplatňovanie ustanovení o dohľade a postihoch vo vzťahu k oblastiam, ktoré tradične alebo vo výrazných počtoch obývajú národnostné menšiny. V tomto kontexte sa zdá, že konečné znenie tohto ustanovenia prijaté parlamentom je skôr prísnejšie než pružnejšie, čo je potrebné vnímať ako negatívny vývoj. Komisár ustanovenie o postihoch odporúča monitorovať.

SITA