|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. februára 2011
MZV víta odstúpenie egyptského prezidenta Mubaraka
Ministerstvo zahraničných vecí SR víta oznámenie o odstúpení Husního Mubaraka z funkcie prezidenta Egyptskej ...
Zdieľať
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Foto: SITA/Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 12. februára (WEBNOVINY) - Ministerstvo zahraničných vecí SR víta oznámenie o odstúpení Husního Mubaraka z funkcie prezidenta Egyptskej arabskej republiky. Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení rezortu slovenskej diplomacie k piatkovému odstúpeniu egyptského prezidenta Mubaraka, "tento krok, po ktorom volali počas osemnástich dní demonštranti v Káhire a iných mestách Egypta, otvoril pred egyptským ľudom perspektívu zásadných demokratických zmien". Ministerstvo zahraničných vecí "vyjadruje presvedčenie, že široký dialóg medzi zástupcami egyptského ľudu a štruktúrami štátnej moci bude vedený v konštruktívnej a pokojnej atmosfére a jeho výsledkom bude prechod k demokracii, rešpektovaniu ľudských práv a k príprave slobodných volieb," dodáva sa vo vyhlásení, o ktorom agentúru SITA informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR.
Egyptský prezident Husní Mubarak v piatok 11. februára po takmer 30 rokoch odstúpil z funkcie prezidenta a svoje právomoci odovzdal armáde. 82-ročný Mubarak opustil funkciu prezidenta až po 18 dňoch neutíchajúcich pouličných protestov. Jeho rezignácia sa pritom očakávala už vo štvrtok 10. februára, keď však oznámil iba postupný prechod právomocí na viceprezidenta Sulajmána. Mubarakova piatková rezignácia bola preto pre väčšinu obyvateľov obrovským prekvapením. Krajine teraz bude formálne vládnuť najvyššie velenie armády. Ďalší politický osud Egypta je však veľmi neistý, keďže zatiaľ nie je zrejmé, ako sa táto zmena dotkne fungovania iných orgánov moci v krajine, napríklad parlamentu. Nie je jasné ani to, kto a kedy by mal vyhlásiť prípadné nové voľby.
Mubarakovo piatkové ohlásenie rezignácie prijali západní lídri opatrne, pričom najväčšie obavy nepriamo vyjadril Izrael. Dôvodom je najmä jeho obava, že egyptskí islamisti, ktorým doterajší prezident bránil v podieľaní sa na moci, obsadia najvyššie funkcie v krajine. Mubarak si sympatie Západu získal najmä tým, že rešpektoval mierovú zmluvu medzi Egyptom a Izraelom podpísanú v roku 1979 jeho predchodcom as-Sádátom. Najmä Spojené štáty boli preto ochotné "prižmúriť oči" aj nad zjavným a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Egypte.
Európska únia privítala piatkové rozhodnutie egyptského prezidenta Husního Mubaraka odstúpiť zo svojej funkcie, ktoré považuje za "vypočutie hlasu egyptského ľudu". Švajčiarska vláda v piatok rozhodla o zmrazení všetkých bankových účtov v krajine, ktoré patria odstupujúcemu egyptskému prezidentovi Husnímu Mubarakovi alebo členom jeho rodiny. Prezident Spojených štátov Barack Obama rezignáciu egyptského lídra Husního Mubaraka označil za krok, ktorým "odpovedal na hlad Egypťanov po zmene". Hlasy volajúce po "pravej demokracii" boli podľa neho vypočuté a Egypt "už nikdy nebude ako predtým". Vo svojej prvej verejnej reakcii Obama taktiež vyzval egyptskú armádu, ktorej Mubarak odovzdal svoje právomoci, aby v krajine zabezpečila potrebné politické reformy.
Spokojnosť s odstúpením egyptského prezidenta Husního Mubaraka v piatok okrem iných vyjadrila aj susedná Líbya, libanonské hnutie Hizballáh a medzi gratulantmi nechýba ani iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád.
Egyptský prezident Husní Mubarak v piatok 11. februára po takmer 30 rokoch odstúpil z funkcie prezidenta a svoje právomoci odovzdal armáde. 82-ročný Mubarak opustil funkciu prezidenta až po 18 dňoch neutíchajúcich pouličných protestov. Jeho rezignácia sa pritom očakávala už vo štvrtok 10. februára, keď však oznámil iba postupný prechod právomocí na viceprezidenta Sulajmána. Mubarakova piatková rezignácia bola preto pre väčšinu obyvateľov obrovským prekvapením. Krajine teraz bude formálne vládnuť najvyššie velenie armády. Ďalší politický osud Egypta je však veľmi neistý, keďže zatiaľ nie je zrejmé, ako sa táto zmena dotkne fungovania iných orgánov moci v krajine, napríklad parlamentu. Nie je jasné ani to, kto a kedy by mal vyhlásiť prípadné nové voľby.
Mubarakovo piatkové ohlásenie rezignácie prijali západní lídri opatrne, pričom najväčšie obavy nepriamo vyjadril Izrael. Dôvodom je najmä jeho obava, že egyptskí islamisti, ktorým doterajší prezident bránil v podieľaní sa na moci, obsadia najvyššie funkcie v krajine. Mubarak si sympatie Západu získal najmä tým, že rešpektoval mierovú zmluvu medzi Egyptom a Izraelom podpísanú v roku 1979 jeho predchodcom as-Sádátom. Najmä Spojené štáty boli preto ochotné "prižmúriť oči" aj nad zjavným a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Egypte.
Európska únia privítala piatkové rozhodnutie egyptského prezidenta Husního Mubaraka odstúpiť zo svojej funkcie, ktoré považuje za "vypočutie hlasu egyptského ľudu". Švajčiarska vláda v piatok rozhodla o zmrazení všetkých bankových účtov v krajine, ktoré patria odstupujúcemu egyptskému prezidentovi Husnímu Mubarakovi alebo členom jeho rodiny. Prezident Spojených štátov Barack Obama rezignáciu egyptského lídra Husního Mubaraka označil za krok, ktorým "odpovedal na hlad Egypťanov po zmene". Hlasy volajúce po "pravej demokracii" boli podľa neho vypočuté a Egypt "už nikdy nebude ako predtým". Vo svojej prvej verejnej reakcii Obama taktiež vyzval egyptskú armádu, ktorej Mubarak odovzdal svoje právomoci, aby v krajine zabezpečila potrebné politické reformy.
Spokojnosť s odstúpením egyptského prezidenta Husního Mubaraka v piatok okrem iných vyjadrila aj susedná Líbya, libanonské hnutie Hizballáh a medzi gratulantmi nechýba ani iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád.