Mýty o pitnej vode - ako je to naozaj?

BRATISLAVA 11. septembra (WBN/PR) - Napriek tomu, že čistá voda je pre nás tou najbežnejšou a zároveň najdôležitejšou tekutinou, obklopuje ju množstvo mýtov a nepresností. Snáď najčastejšie sa v tejto súvislosti skloňuje otázka množstva. Jedno z najzaužívanejších tvrdení o troch litroch denne je pritom veľmi zjednodušené a aj mierne nadhodnotené. Optimálne množstvo tekutín sa totiž odvíja od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí telesná hmotnosť, vek a pohlavie, podnebie a teplota vzduchu, zloženie jedálneho lístka, zdravotný stav či telesná aktivita.


Podľa oficiálnych odporúčaní EFSA (European Food Safety Authority) vychádzajúcich z mierneho európskeho podnebia a štandardného stupňa fyzickej záťaže by dospelá žena mala denne nahradiť asi 2 litre tekutín, muž 2,5 litra. „Ku spomínaným trom litrom sa potreba tekutín môže blížiť počas letných horúčav, pri športe, alebo ak vaše menu obsahuje veľa soli a cukrov. Naopak, v zime, keď celý deň presedíte za počítačom alebo sa zdravo stravujete, postačí držať sa nižšej hranice. Nezabudnite pritom, že asi 20% potrebných tekutín vždy prijmete zo stravy,“ radí MUDr. Eva Beňová.

V jednom sa však odborníci zhodujú jednoznačne: najvhodnejším a najprirodzenejším základom pitného režimu je skutočne čistá pramenitá voda. Diskutovaným bodom je voľba medzi balenou vodou z obchodu a vodou z vodovodu. Zástancovia tej z kohútika právom argumentujú vysokou kvalitou slovenskej vody aj istým obsahom minerálnych látok v nej. Tento fakt je pozitívny, každá voda na pitie by totiž mala obsahovať aspoň minimálne hodnoty zdraviu prospešných minerálov, napríklad vápnika a horčíka. Na druhej strane práve na etiketách pramenitých vôd si tento obsah môžete jednoznačne overiť a sledovať aj vzájomné pomery medzi minerálmi, ktoré umožňujú ich dokonalé vstrebávanie. Pri vápniku a horčíku je to napríklad pomer 2:1.

Výhodou balenej pramenitej vody je aj fakt, že na rozdiel od vody z vodovou nesmie byť dezinfikovaná chlórom ani inými látkami a jej mikrobiologická čistota je teda zaručene prírodná. Pri dojčenskej vode sú limity na obsah rôznych škodlivých látok v niektorých prípadoch dokonca 5 až 25-násobne prísnejšie, ako limity pre vodu z vodovodu. Populárne tvrdenie, že balené pramenité vody sú iba predraženou fľaškovanou vodou z kohútika je teda nezmysel.
Nájdu sa však aj osvedčené pravdy, ktorých platnosť je nepopierateľná. Pravda je napríklad, že deti by mali piť častejšie ako dospelí, ich telo totiž obsahuje vyšší podiel vody a sú preto viac ohrozené dehydratáciou. Dojčatám do 6 mesiacov však potrebu tekutín úplne pokryje materské mlieko, iné tekutiny im teda už nepodávame.

Kus pravdy je aj na tvrdení, že minerálne vody nie sú úplne vhodné na každodenné pitie, pretože privysoký obsah minerálov v nich telo zbytočne zaťažuje. Siahnite preto radšej po pramenitých vodách - rozhodujúci je údaj o celkovom obsahu rozpustených látok, ktorý by sa mal v ideálnom prípade pohybovať v rozmedzí 150 - 500 mg/l. „Optimálnym hodnotám spravidla vyhovujú najmä dojčenské vody. Najznámejšia Lucka napríklad uvádza 365 mg/l a existuje aj v dospeláckych verziách, zvyknem ju preto odporúčať všetkým vekovým skupinám,“ hovorí MUDr. Beňová a dodáva, že benefitom dojčenských vôd je napríklad aj oproti klasickým minerálkam výrazne nižší obsah sodíka. Práve takéto nesýtené pramenité vody s nižšou mineralizáciou, vyváženým obsahom látok a v ideálnom prípade aj pre telo prospešným, mierne zásaditým pH, sú tým najlepším základom pitného režimu.

Na záver nesmie ostať opomenutá malá výstraha – pite pravidelne. Tvrdenie, že „telo si vypýta“ a piť treba až pri pocite smädu, je totiž mylné. Smäd je relatívne neskorým indikátorom nedostatku tekutín a prichádza až v momente, keď už telo stratilo približne 2% vody. Dvojpercentná strata tekutín pritom vedie až k 20-percentnej strate energie a 5%-ná dehydratácia už reálne hrozí prehriatím a kolapsom krvného obehu. „Nečakajte preto na smäd – telo udržíte v špičkovej kondícii práve tým, že ho vysmädnúť nenecháte,“ vysvetľuje lekárka.