Mýto môže za 13 rokov vyniesť 120 mld. Sk bez osobných áut

BRATISLAVA 13. júna  - Ročne to predstavuje priemerne 9,23 mld. Sk. Odhaduje to generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. v Žiline Ľubomír Palčák. "Podľa zahraničných skúseností prijateľná výška réžie je 12 % až 15 % ročného príjmu, teda okolo 1,29 mld. Sk, za trinásť rokov prevádzky spolu 16,8 mld. Sk. Pri odhadovanej cene systému, podľa zahraničných skúseností prepočítaných na podmienky SR, sa môže cena samotného systému bez prevádzky pohybovať v rozpätí 6 až 9,8 mld. Sk," uvádza ďalej Palčák v analýze venovanej zavedeniu elektronického mýta.

Príjmy z elektronického mýta môžu podľa šéfa VÚD urýchliť proces využitia rozvojového potenciálu z pohľadu nárastu HDP najmä vo východných regiónoch Slovenska. Jeho uplatnenie totiž závisí od dostupnej dopravnej infraštruktúry. "Bolo by veľmi zlým riešením, keby súčasný tender na mýto skončil neúspešne a rozhodnutie by sa posunulo do budúcnosti," varuje Palčák. Slovensko podľa neho potrebuje pre svoj ďalší rozvoj diaľnice ako soľ, pričom pre Slovensko je z hľadiska členitosti cestnej siete výhodnejší satelitný systém.
Pri téme zavedenia elektronického mýta v súčasnosti podľa Palčáka rezonujú najmä otázky o priebehu tendra, postojoch jeho účastníkov, ministerstva dopravy či Národnej diaľničnej spoločnosti. "Rozoberajú sa neoficiálne, ale potvrdené informácie o ponúkaných cenách, efektivite a ďalších kritériách. Veľmi ale chýba odborná diskusia. A práve v tomto prípade ide o vysoko sofistikovanú aplikáciu inteligentných dopravných systémov," pokračuje Palčák. Zároveň dodáva, že ich zavádzanie a používanie môže jedine odvrátiť hroziaci kolaps v cestnej doprave v nasledujúcich rokoch nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Prezentácia jednotlivých navrhovaných systémov by podľa neho bola zaujímavá pre odbornú verejnosť, v súčasnom štádiu tendra by však mohla skĺznuť do reklamy alebo útokov na konkurenciu.
Riaditeľ VÚD oceňuje, že účastníci mýtneho tendra mohli navrhnúť ktorúkoľvek technológiu vzhľadom na neutralitu zadania dodávky systému. Vyhlasovateľ súťaže aj uchádzači sa tak vyhli tzv. českej ceste, čiže rozdeleniu systému na dve etapy s rizikom dvoch rôznych technológií. "Z pohľadu vývoja a postupných implementácií elektronických mýtnych systémov v Európe je slovenský zámer odlišný v zadaní, pretože vopred určuje postup rozširovania systému do konečnej kilometráže v roku 2021. V zmysle smernice Európskej komisie (EK) z roku 2006 už povinnosť platby mýta určuje aj pre cesty 1. triedy," dodáva Palčák. Cesty 1. triedy totiž konkurujú hlavným medzinárodným trasám cestnej nákladnej dopravy, a tá by sa mohla na ne odchýliť. Na rozdiel od Českej republiky je slovenské zadanie navyše viazané aj smernicou EK z roku 2004 o interoperabilite.
SITA