Myšlienky a výroky Ľ. Štúra zozbierala Elena Bellušová

Bratislava 22. septembra (TASR) - V roku 1993 pri príležitosti vzniku našej štátnosti sa objavila aj útla zbierka myšlienok a výrokov Ľudovíta Štúra. Zostavila ju Elena Bellušová a urobila to preto, lebo „pre nás a pre budúce generácie sú stále aktuálne jeho výroky a myšlienky z kníh, rečí prednášaných na Uhorskom sneme v Bratislave, na Devíne pri pamätnej vychádzke mládeže, jeho listy a básne.“


Zostavovateľka si projekt rozvrhla na tieto časti: Osobnosť Ľudovíta Štúra, čo je vlastne Štúrova popularizačná biografia a prehľad jeho literárneho diela. Výroky Ľudovíta Štúra si potom podľa ich obsahu a zamerania rozdelila do týchto častí: Duchovnosť človeka, Budúcnosť Slováka, Národ, Vôľa, sloboda, umenie, Problém jednoty a Reči na Uhorskom sneme. V záverečnej minieseji Básnické dielo Ľudovíta Štúra stručne hodnotí Štúrovu básnickú tvorbu a ilustruje ju štyrmi básňami, medzi ktorými nachádzame aj Epitaf Jánovi Hollému, ktorý je dodnes vytesaný do jeho pomníka na Dobrej Vode.

Keď zalistujeme v jednotlivých častiach zbierky, nájdeme tam aj menej známe Štúrove myšlienky: „Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete.“ „Kto nám pomôže iný, keď nie my sami?“ „Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom a lipa kvitne až buk už dávno odkvitol.“ „Národ len podľa tela, a nie podľa ducha, na svete živorí a ničím vyšším sa nezaoberá.“ „Jazyk je najistejším znakom podstaty a samobytnosti každého národa, ako v najzodpovedajúcejšej mu forme.“ „Umenie je objatie ducha a hmoty v slovách alebo aj objatie umenia s prírodou. Duch je samostatný, hmota mu síce slúži, ale predsa je podstatná.“ „Sloboda a vzdelanosť sa ruka v ruke vedú a vzájomne jedna druhú podporujú.“ „Slabosť vždy a všade odráža, len sila k sebe všetko priťahuje.“ „Budeme žiť, kým všetko, čo je pre život náš súdené, nevykonáme.“

V záverečných pasážach zbierka obsahuje aj výroky z listov Ľudovíta Štúra významným osobnostiam a priateľom. Tu sa môžeme dozvedieť, že vari najznámejší výrok Ľudovíta Štúra „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ pochádza z listu Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi z 18. apríla 1853.

Zaujímavý je tiež zoznam kníh, ktoré sa zachovali zo Štúrovej knižnice. Je ich celkove 24 a všetky sú z prvej polovice 19. storočia. Je to pestrá zmes dobových titulov, od filozofických, historických a umeleckých až po prírodovedné. Inými slovami - od Demosthenisa, Aristofana, Tacita a Homéra až po Aristotelovu Metafyzikua a Gibbonove Dejiny. Zbierka je ilustrovaná viacerými fotografiami Štúrových pamätníkov a fotografiami schodišťa paláca Uhorského snemu v Bratislave na Michalskej ulici.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR