|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. februára 2010
MVO: Mnohé súdy nedodržiavajú infozákon
Mnohé súdy nedodržiavajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a odmietajú poskytnúť svoje rozsudky verejnosti s odôvodnením, ktoré vôbec nemá oporu v zákone. Tvrdí to na základe ...
Zdieľať
BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) - Mnohé súdy nedodržiavajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a odmietajú poskytnúť svoje rozsudky verejnosti s odôvodnením, ktoré vôbec nemá oporu v zákone. Tvrdí to na základe monitoringu prístupu verejnosti k súdnym rozhodnutiam združenie Občan, demokracia a zodpovednosť.
"Bolo pre nás prekvapením, že na našich súdoch nie je úplnou samozrejmosťou, že poskytujú súdne rozhodnutia, rozsudky," uviedla pri prezentácii monitoringu riaditeľka združenia Šarlota Pufflerová. Verejná kontrola sudcov je tak podľa Puffletrovej slabá a dosiahnuť zlepšenie by sa to dalo tak, že verejnosť by sa zúčastňovala na súdnych pojednávaniach. "Tým, že nie všetky rozsudky sú dostupné, tak nemáme možnosť ako nahliadnuť do toho, akým spôsobom tie súdy pracujú," povedala. Monitoring je súčasťou projektu Za transparentné súdnictvo rešpektujúce princíp rovnosti.
Monitoring súdov, ktorý združenie urobilo ešte vlani, mal dve fázy. Všetkým 54 okresným a ôsmim krajským súdom zaslali 124 žiadostí o sprístupnenie rozsudkov podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Požadované rozsudky sa týkali občianskoprávnych, obchodných aj trestných prípadov. "V prvej fáze monitoringu podávali žiadosti fyzické osoby - študentky práva, v druhej to bolo samotné občianske združenie. V prvej fáze odpovedalo v zákonnej lehote 40 súdov, osem súdov neodpovedalo vôbec a 14 súdov odpovedalo po zákonnej lehote. Šestnásť súdov žiadostiam vyhovelo v plnom rozsahu a sprístupnilo požadované informácie a 21 súdov rozhodnutie vôbec nesprístupnilo. Päť súdov iba odkázalo na súdne rozhodnutie, zverejnené na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti," informovala Pufflerová. Dodala, že päť súdov odpovedalo, že vec bola postúpená inému súdu a že vo veci rozhoduje iný súd a sedem súdov zaslalo výrok požadovaného súdneho rozhodnutia ale bez odôvodnenia.
V druhej fáze, keď o rozsudky žiadalo združenie, vôbec neodpovedali štyri súdy, 51 súdov odpovedalo v zákonnej lehote osem pracovných dní, sedem súdov odpovedalo po nej. "Zo 181 odpovedí na žiadosti sprístupnili len 105 rozhodnutí, v 41 prípadoch rozhodnutia nesprístupnili, pretože podľa nich nemali požadovanú informáciu k dispozícii. V troch prípadoch súdy odkázali na súdne rozhodnutie zverejnené na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti a vo ôsmich prípadoch odpovedali, že vec bola postúpená inému súdu, v šiestich zaslali výrok, ale opäť bez toho zdôvodnenia," povedala Pufflerová.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám platí na Slovensku od roku 2001. Právo na prístup k súdnym rozsudkom bolo zakotvené v roku 2006. "Povinná osoba, inštitúcia, teda i súd, môže nesprístupniť informáciu, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, ale nie vtedy, ak ide o informáciu o rozhodnutí alebo o výsledku konania... Rozhodnutie súdu je informáciou o rozhodnutí," uviedol spolupracovník združenia, právnik Peter Wifling. Podľa neho si toto ustanovenie súdy vykladajú rôznymi spôsobmi a aj tak, že im z neho nevyplýva povinnosť informovať o rozsudku. Ako dodal Wilfling, súdy argumentujú aj tým, že informujú len účastníkov konania. Súd musí sprístupniť rozsudok žiadateľovi o informácie aj v tom prípade, ak nie je účastníkom konkrétneho súdneho konania, uviedol. "Základné naše odporúčanie pre súdy, ktoré budeme aj zasielať všetkým súdom, je, že súdy musia sprístupňovať celé svoje rozhodnutia po vylúčení citlivých údajov," povedal a dodal, že informácia o rozsudku nie je len informácia o výroku, ale aj o dôvodoch rozhodnutia. "Dozvedieť sa iba výrok súdneho rozhodnutia bez toho, aby ste nevedeli, že prečo súd tak rozhodol, v zásade nemá žiadny zmysel pre občana a neumožňuje verejnú kontrolu súdnictva," skonštatoval Wilfling.
Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť je následníkom združenia Občan a demokracia. K zmene názvu viedla združenie zmena ťažiska aktivít s dôrazom na presadzovanie práva všetkých na ľudskú dôstojnosť, na ochranu pred diskrimináciou a ľudské práva žien.
SITA
"Bolo pre nás prekvapením, že na našich súdoch nie je úplnou samozrejmosťou, že poskytujú súdne rozhodnutia, rozsudky," uviedla pri prezentácii monitoringu riaditeľka združenia Šarlota Pufflerová. Verejná kontrola sudcov je tak podľa Puffletrovej slabá a dosiahnuť zlepšenie by sa to dalo tak, že verejnosť by sa zúčastňovala na súdnych pojednávaniach. "Tým, že nie všetky rozsudky sú dostupné, tak nemáme možnosť ako nahliadnuť do toho, akým spôsobom tie súdy pracujú," povedala. Monitoring je súčasťou projektu Za transparentné súdnictvo rešpektujúce princíp rovnosti.
Monitoring súdov, ktorý združenie urobilo ešte vlani, mal dve fázy. Všetkým 54 okresným a ôsmim krajským súdom zaslali 124 žiadostí o sprístupnenie rozsudkov podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Požadované rozsudky sa týkali občianskoprávnych, obchodných aj trestných prípadov. "V prvej fáze monitoringu podávali žiadosti fyzické osoby - študentky práva, v druhej to bolo samotné občianske združenie. V prvej fáze odpovedalo v zákonnej lehote 40 súdov, osem súdov neodpovedalo vôbec a 14 súdov odpovedalo po zákonnej lehote. Šestnásť súdov žiadostiam vyhovelo v plnom rozsahu a sprístupnilo požadované informácie a 21 súdov rozhodnutie vôbec nesprístupnilo. Päť súdov iba odkázalo na súdne rozhodnutie, zverejnené na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti," informovala Pufflerová. Dodala, že päť súdov odpovedalo, že vec bola postúpená inému súdu a že vo veci rozhoduje iný súd a sedem súdov zaslalo výrok požadovaného súdneho rozhodnutia ale bez odôvodnenia.
V druhej fáze, keď o rozsudky žiadalo združenie, vôbec neodpovedali štyri súdy, 51 súdov odpovedalo v zákonnej lehote osem pracovných dní, sedem súdov odpovedalo po nej. "Zo 181 odpovedí na žiadosti sprístupnili len 105 rozhodnutí, v 41 prípadoch rozhodnutia nesprístupnili, pretože podľa nich nemali požadovanú informáciu k dispozícii. V troch prípadoch súdy odkázali na súdne rozhodnutie zverejnené na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti a vo ôsmich prípadoch odpovedali, že vec bola postúpená inému súdu, v šiestich zaslali výrok, ale opäť bez toho zdôvodnenia," povedala Pufflerová.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám platí na Slovensku od roku 2001. Právo na prístup k súdnym rozsudkom bolo zakotvené v roku 2006. "Povinná osoba, inštitúcia, teda i súd, môže nesprístupniť informáciu, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, ale nie vtedy, ak ide o informáciu o rozhodnutí alebo o výsledku konania... Rozhodnutie súdu je informáciou o rozhodnutí," uviedol spolupracovník združenia, právnik Peter Wifling. Podľa neho si toto ustanovenie súdy vykladajú rôznymi spôsobmi a aj tak, že im z neho nevyplýva povinnosť informovať o rozsudku. Ako dodal Wilfling, súdy argumentujú aj tým, že informujú len účastníkov konania. Súd musí sprístupniť rozsudok žiadateľovi o informácie aj v tom prípade, ak nie je účastníkom konkrétneho súdneho konania, uviedol. "Základné naše odporúčanie pre súdy, ktoré budeme aj zasielať všetkým súdom, je, že súdy musia sprístupňovať celé svoje rozhodnutia po vylúčení citlivých údajov," povedal a dodal, že informácia o rozsudku nie je len informácia o výroku, ale aj o dôvodoch rozhodnutia. "Dozvedieť sa iba výrok súdneho rozhodnutia bez toho, aby ste nevedeli, že prečo súd tak rozhodol, v zásade nemá žiadny zmysel pre občana a neumožňuje verejnú kontrolu súdnictva," skonštatoval Wilfling.
Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť je následníkom združenia Občan a demokracia. K zmene názvu viedla združenie zmena ťažiska aktivít s dôrazom na presadzovanie práva všetkých na ľudskú dôstojnosť, na ochranu pred diskrimináciou a ľudské práva žien.
SITA