Múzeum v Pezinku má najväčšiu zbierku vinohradníckych lisov v Európe

Pezinok 16. februára (TASR) - Vinohradnícky lis je technická pamiatka, ale môže byť aj umeleckým dielom. Unikátnu zbierku 43 lisov sa podarilo zhromaždiť v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. "Sme jediní na Slovensku aj v Európe s takouto komplexnou zbierkou exponátov, navyše, medzi nimi nie sú dva rovnaké, teda sa zameriavame nielen na kvantitu, ale aj na kvalitu," povedal pre TASR riaditeľ Malokarpatského múzea Martin Hrubala.


V sobotu si budú môcť pozrieť vystavené lisy návštevníci podujatia Pezinské vínne pivnice, ktoré sa bude konať od 13. do 21. hodiny večer. Zbierka je však stálou expozíciou múzea a dá sa vidieť kedykoľvek počas otváracích hodín.

Malokarpatské múzeum v Pezinku zriadili v roku 1960 a pre svojich návštevníkov prvý raz otvorilo brány 22. septembra 1961. Od začiatku sa zameriavalo na oblasť vinohradníctva a jeho bohatých tradícií v regióne. Keďže práve v 60. a 70. rokoch 20. storočia postupovala mechanizácia a stroje postupne nahrádzali ručné lisovanie hrozna, putovali aj vinohradnícke lisy do múzea. Zásluhu mal na tom najmä jeho vtedajší riaditeľ Dušan Ježík.

Martin Hrubala nastúpil do Malokarpatského múzea 1. apríla 2003, jeho riaditeľom je od začiatku roka 2013. Ako rodák z Trnavy sa stretol s vinohradníctvom napríklad aj u príbuzných v Suchej nad Parnou, čo je obec známa z legendárneho slovenského románu Červené víno.

Ihneď odhadol potenciál zbierky lisov, ktorých bolo v tom čase 32, a začal pracovať na jej zveľadení. Pri študijných cestách po iných vinohradníckych krajinách a oblastiach zistil, že sa malokarpatské lisy značne odlišujú od lisov na Morave, v Rakúsku či v Nemecku, ale napríklad i na južnom Slovensku. Sú už na prvý pohľad dekoratívnejšie a farebnejšie. V niektorých oblastiach lisy ani nepoužívali, pretože sa tu hrozno spracovávalo najtradičnejším spôsobom - šliapalo sa nohami.

"Lisy neboli len obyčajné pracovné nástroje. Boli krásne technicky a remeselne prepracované, a tiež zdobené, dekorované, ich výzdoba obsahovala iniciály, dátumy opráv, kvetiny, ruže či geometrické tvary. Spĺňali tak nielen pracovnú, ale aj estetickú funkciu a odrážali spoločenské postavenie svojho majiteľa. Dokonca sa hovorievalo – aký veľký preš máš, taký si vinohradník," povedal Hrubala.


Bývalo tiež zvykom tým chudobnejším vinohradníkom lisy požičiavať. Ich úloha bola nezastupiteľná, keďže sa vinohradníctvom v malokarpatskej oblasti živila viac než polovica obyvateľstva. "Až do 19. storočia vyrábali lisy špecializované rodiny tesárov, pričom sa v nich remeslo prenášalo z otca na syna. Bol to kumšt, bolo treba nájsť vhodné drevo, spracovať ho, vysušiť, dodržať termíny, keďže sa lisy vyrábali na objednávku," dodal Hrubala.

Až po nástupe priemyselnej revolúcie v 2. polovici 19. storočia sa začali lisy vyrábať priemyselne, pretože boli cenovo dostupnejšie a trvácnejšie. Neskôr ich už nahradili stroje.

Počas pôsobenia Hrubalu sa zbierka lisov v múzeu rozrástla na súčasných 43, a aj keď sa zameriava na oblasť Malých Karpát, dajú sa tu nájsť aj exponáty z Levíc, Hlohovca či zo Šintavy. Z priestorových dôvodov má zasa múzeum niektoré exponáty vystavené mimo svojej budovy. Zapožičalo ich napríklad Pezinskému zámku, ďalší kus je v obci Dubová a jeden sa dostal dokonca do Nového Mesta nad Váhom.

Predsa sa však našiel spôsob, ako mať rozmerné "preše" pohromade. Je ním monografia Vinohradnícke lisy v Malokarpatskej oblasti - európsky unikát, ktorú zostavil Martin Hrubala. Obsahovo aj graficky reprezentatívna publikácia totiž predstavuje jedinečnú virtuálnu prehliadku, vďaka ktorej si možno prezrieť všetky exponáty naraz.

Podnetom pre napísanie a vydanie knihy bola skutočnosť, že sa za každým lisom skrýval príbeh často spojený s rodinou, ktorá ho používala. Alebo aj s jeho objavením. Príkladom je najstarší a zároveň najväčší kus z celej zbierky lisov, ktorý pochádza z roku 1608. "Objavili sme náhodou ho v Svätom Jure a zachoval sa len vďaka tomu, že bol v pivnici, v ktorej sa zrútila klenba. Ostal teda zasypaný a zakonzervovaný. Podarilo sa ho odkryť a previezť k nám do múzea," popísal Hrubala osud jedného zo 43 majestátnych ručných výrobkov, ktoré premieňali hrozno v ušľachtilý nápoj.

Malokarpatské múzeum ponúka okrem iného aj zážitkové degustácie vína v priestoroch dekorovaných vinohradníckymi exponátmi. A vzorky miestnej vinárskej produkcie, ako aj monografiu o zbierke lisov možno v múzeu aj zakúpiť. "Naša zbierka predstavuje unikátne kultúrne a historické dedičstvo po našich predkoch. Chceli sme toto dedičstvo zdokumentovať a ukázať, že máme byť na čo hrdí," uviedol riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku Martin Hrubala.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR