Muž, ktorý strieľal vždy ostrými - Henry Charles Bukowski

BRATISLAVA 16. augusta (WEBNOVINY) - Americký spisovateľ Henry Charles Bukowski sa narodil 16. augusta 1920 v nemeckom Andernachu. Jeho matka Katharina Fett bola rodená Nemka, otec mal americko-nemecký pôvod a pracoval ako opravár. Rodina odišla hľadať krajšiu budúcnosť do USA po skončení prvej svetovej vojny. V Los Angeles sa usadili, keď mal malý Charles dva roky. Iný zdroj však uvádza, že mal vtedy tri roky. Jeho otec býval často bez práce a podľa Bukowskeho bol hrubý.

Po maturite na Los Angeles High School, začal Bukowski študovať na Los Angeles City College. Dva roky zasvätil novinárčine, umeniu a literatúre. Prvý menší úspech sa dostavil v roku 1944, keď Bukowskemu uverejnili krátky príbeh Aftermath of a Lengthy Rejection Slip v časopise Story. Ďalšie dva roky však o ňom nebolo znova počuť, až kým mu nevydali príbeh pod názvom 20 Tanks From Kasseldown. Písanie ho bavilo, ale zdĺhavosť procesu publikovania ho otravovala a odmlčal sa na celých desať rokov. Počas tohto obdobia sa živil rôzne. Žil zväčša v Los Angeles. Nemal vysoké príjmy a preto si nemohol dovoliť ani nákladný život.

Na začiatku 50. rokov sa zamestnal ako poštár, čo mu vydržalo neuveriteľné dva roky. V roku 1955 mu praskol vred, začal krvácať a museli ho hospitalizovať. V nemocnici mu zachránili život a keď odtiaľ vyšiel, pustil sa do písania poézie.

V roku 1957 sa zosobášil s poetkou Barbarou Frye, ale ich manželstvo sa už v roku 1959 rozpadlo. Z odtajnených záznamov FBI, ktorá Bukowskeho sledovala ako štátneho zamestnanca a zároveň autora stĺpčeka Notes Of A Dirty Man v časopise hnutia Hippies - Open City vyplýva, že o ňom podávali informácie nielen kolegovia a nadriadení, ale aj susedia. Uvádza sa v nich, že predtým, než sa oženil s Barbarou Frye, bol ženatý s Jane S. Coonye. Okrem toho si mal Barbaru vziať v roku 1955 a nie v roku 1957. Bukowski pil po rozvode s Barbarou ešte viac než kedykoľvek predtým, pero však neodložil. Vrátil sa však k svojmu predošlému povolaniu a na jednej z losangelských pôšt pracoval ako úradník vyše desať rokov.

Otcom sa stal v roku 1964. Dcéru Marinu Louise splodil Bukowski s Frances Smith. Dvojica spolu síce žila, ale nikdy sa nezosobášila. V roku 1969 prijal ponuku vydavateľa Black Sparrow Press Johna Martina na doživotnú rentu sto dolárov mesačne za písanie. Bukowski preto odišiel z pošty a vrhol sa strmhlav do písania. O mesiac neskôr dopísal svoj prvý román. V roku 1976 prišla do jeho života majiteľka reštaurácie Linda Lee Beighle. O dva roky sa zo Západného Hollywoodu presťahovali do južného dištriktu L. A. San Pedra. Bukowski si Lindu vzal v roku 1985.

Zomrel 9. marca 1994 v San Pedre vo veku 73 na leukémiu. Krátko predtým však stihol dokončiť svoju poslednú knihu Pulp.

Bukowskeho považujú za jedného z popredných súčasných autorov prózy a poézie. Mnohí ho považujú za najvplyvnejšieho spisovateľa a najviac napodobňovaného básnika. Často sa nesprávne zaraďuje k Stratenej generácii, kde ale v skutočnosti nepatrí.

Faktom ostáva, že svoj prvý román napísal, keď mal 49 rokov, básne písal od 35. roku. Za života mu vyšlo viac než 50 kníh. Napísal a publikoval vyše sto poviedok a vyšlo mu šesť románov. Medzi najznámejšie patria Poštovní úřad (1971), Faktótum (1975), Ženy (1978), Šunkový nářez (1982) a Hollywood (1989). Ako básnik obohatil svetovú literatúru knihami Básne napísané pred skokom z 8. poschodia, Láska je pes: Básne 1974 - 1977 a inými. Losangelskí básnici, ktorí sa stretávali v 60. rokoch, ho často nechceli medzi seba prijať, ale on sa ani nikam netlačil. Stretnutia, na ktorých čítal svoju poéziu, napokon vyzerali tak, že on aj jeho poslucháči boli často opití.

Jeho knihy preložili do viacerých svetových jazykov. Prihovára sa v nich svojským jazykom, nevynecháva vulgarizmy a nadávky. Jeho príbehy nie sú osladené práškovým cukrom, skôr plné trpkej príchute. Hlavným hrdinom jeho románov je zväčša Henry Chinaski, ku ktorému ho často porovnávajú. V Bukowskeho a Chinaskiho životoch sú totiž isté paralely. Ostatné postavy sú zväčša obyčajní ľudia s obyčajnými problémami, ktorí ich často riešia pozeraním na dno fľašky. Bukowskeho príbehy sú také dôveryhodné, že sa zdá, akoby sám prežil všetko, o čom píše. Nič neskrášľoval a nič netabuizoval. Aj napriek tomu cítiť v jeho práci ornamenty. Svojím jednoduchým opisom totiž dokázal vyšperkovať aj tú najposlednejšiu putiku presne tak, aby čitateľ videl to, čo si autor predstavoval.

V celkovom sumári možno povedať, že na jeho tvorbu malo zásadný vplyv prostredie, z ktorého vzišiel, zázemie a tvrdá otcova ruka, ale aj mnohí velikáni svetovej literatúry. Patrili medzi nich Anton Čechov, Ernest Hemingway, Fjodor Dostojevskij, Knut Hamsun, John Fante a iní.

Po svojej smrti sa stal pre mnohých kritikov objektom záujmu, pre iných doslova spisovateľskou ikonou. Jeho súčasné nové knihy vznikajú na základe toho, čo kedysi publikoval v menších časopisoch.

Jeho život a dielo sa stali námetom pre množstvo kníh. Jedna z prvých vyšla ešte v roku 1969. Išlo o kritickú štúdiu Hugha Foxa - Charles Bukowski A Critical and Bibliographical Study. Jednou z posledných je kniha Lindy King Loving and Hating Charles Bukowski.

V roku 1973 o ňom vznikol hodinový dokumentárny film Bukowski. Viacero ďalších filmov bolo zasa natočených podľa Bukowskeho príbehov. V roku 2005 navyše vznikol americko-nórsky film Faktótum natočený podľa Bukowskeho rovnomenného románu.

SITA