Musuľbesovi až gratulácie Slovákov ukázali cenu bronzu

BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) - Bronzový medailista z OH 2008 v zápasení voľným štýlom David Musuľbes už mnohokrát hovoril o tom, aký bol nahnevaný, že sa mu nepodarilo pre jeho novú vlasť získať olympijské zlato. Práve pre vidinu zopakovania svojho triumfu spred ôsmich rokov v Sydney, keď sa ešte v ruskom drese stal olympijským víťazom v kategórii do 130 kg, sa vrátil na žinenku ako slovenský občan. "Je pravda, že pri preberaní bronzovej medaily som bol nahnevaný, lebo som chcel byť prvý. Mal som na to, aby som v Pekingu vyhral - a aby som Slovensku mohol priniesť do daru zlato, ale keď si premietnem v hlave, čo sa odvtedy okolo mňa udialo, čoraz viac si tú bronzovú medailu vážim," povedal v stredu pre agentúru SITA 36-ročný zápasník ZK Dunajplavba Bratislava. "Od chvíle ako som v Pekingu získal bronzovú medailu, ma najmenej dvesto ľudí fotografovalo, raz toľko mi už odvtedy stihlo osobne zablahoželať a kde sa na Slovensku zjavím, tam mi ľudia aspoň úsmevom poďakujú za úspech, ktorý som v Číne dosiahol. Je to naozaj veľmi krásne čo teraz po návrate z Pekingu prežívam," vysvetlil Musuľbes dôvod, prečo jeho pekinský bronz je čoraz cennejší aj v očiach dvojnásobného majstra sveta a šesťnásobného majstra Európy. "Na stupni víťazov som myslel aj na moju mamu, ktorá má sedemdesiatpäť rokov, je chorá - a ktorá sa so mnou v živote natrápila viac ako dosť. Vždy ma trpezlivo čakala doma. Čakala ma, kedy sa vrátim z domácich a medzinárodných turnajov. Vždy ma vedela pochopiť, keď som odchádzal na dlhé reprezentačné sústredenia, aj vtedy, keď som ako 20-ročný z Vladikavkazu pre zápasenie odišiel do Moskvy, do tamojšieho armádneho klubu CSKA. Mama bola v živote mojou veľkou oporou. Teraz, keď je chorá, aspoň čas z toho sa jej pokúsim vrátiť," vysvetlil Musuľbes dôvody, prečo si spomenul aj na svoju mamu. Skúsený zápasník, ktorého okrem Dunajplavby v jeho úsilí podporuje aj bratislavské Národné športové centrum, chce do olympiády v Londýne vychovať na Slovensku aj svojich nástupcov. "Vrátim sa sem na dlhšie, s trénerom Rodionom Kertantim zorganizujeme sústredenie a mladým vysvetlíme, čo od nich budeme chcieť. Mojou predstavou, mojim snom je vybudovať na Slovensku silné reprezentačné družstvo zápasníkov, ktorí budú v budúcnosti zo šampionátov nosiť nielen bronzové, ale najmä zlaté medaily. Budem rád, keď do tohto družstva budem ešte niekoľko rokov patriť aj ja. Mám túžbu biť sa za slovenské zápasenie aj na budúcej olympiáde v Londýne. Len teraz ešte neviem, či mi dovtedy vydrží zdravie. Štyri roky sú veľmi dlhá doba, ale olympiáda v Londýne je méta, pre ktorú chcem pri zápasení ešte zostať," reagoval rodák z Vladikavkazu na otázku o jeho najbližšej budúcnosti na zápasníckej žinenke i mimo nej. "Slovensko ako krajina si ma získala. Páčia sa mi u vás nádherné historické pamiatky, máte tu peknú prírodu, dobrú ekonomiku, skvelých a srdečných ľudí. Som nadšený z dobroty Slovákov, ktorej sa mi teraz na každom kroku dostáva. Je to niečo krásne. Uvedomujem si, že bez prezidenta zápasníckeho zväzu Petra Marčeka a trénera Rodiona Kertantiho by som to, čo som pre Slovensko urobil v Pekingu, nedokázal. Najmä oni mi vytvorili tie najlepšie podmienky, aby som z Pekingu priniesol zlato. Keď som to nedokázal, cítil som sa dosť previnilo. Aj voči ním, aj voči celému slovenskému národu," dodal Musuľbes. SITA