Musorgskij, autor obrázkov z výstavy, sa narodil pred 180 rokmi

Karevo/Bratislava 21. marca (TASR) - Úvodná melódia diela Obrázky z výstavy patrí azda k najznámejším hudobným motívom, ktoré poznajú aj laici alebo príležitostní poslucháči vážnej hudby. Autor tohto diela Modest Petrovič Musorgskij je právom považovaný za génia, ktorý predbehol dobu, hoci nemal nijaké hudobné vzdelanie. Vo štvrtok 21. marca uplynie 180 rokov od narodenia známeho ruského hudobného skladateľa.


Modest Petrovič Musorgskij sa narodil 21. marca 1839 v ruskom Kareve. Pochádzal z dôstojníckej rodiny. Hoci vďaka matke získal základy hudobného vzdelania, po maturite sa vydal na dráhu vojaka. Po dvoch rokoch sa zamestnal ako ministerský úradník, potom zasa ako správca lesného úradu. Neustále striedanie zamestnaní súviselo s depresiami, ktorými trpel.

Musorgského motivoval k návratu k hudbe okamih, keď sa zoznámil s ostatnými členmi skupiny Mocná hŕstka (Magučaja kučka). Išlo o skupinku piatich spriaznených hudobných skladateľov z Petrohradu, ktorá sa sformovala okolo roku 1856. Jej členmi boli Milija Balakirev, Alexander Borodin, César Kjui, Modest Musorgskij a Nikolaj Rimskij-Korsakov. Spájala ich skutočnosť, že – podobne ako Musorgskij – boli aj ostatní zväčša hudobnými samoukmi. Ich tvorba ovplyvnila aj ďalšie generácie tvorcov v Rusku aj v iných európskych štátov.

Hudobný jazyk Musorgského sa vymykal vtedajším konvenciám. Aj keď ho z časového hľadiska radili k obdobiu romantizmu, jeho hudba bola nadčasovejšia, oveľa bližšia realizmu, a či impresionizmu. Typickou je pre ňu hlboká emócia, priamočiarosť a autentickosť. Vďaka voľným hudobným formám, ktoré používa, mohol bezprostredne prezentovať svoje vnútorné stavy a pocity.

Svoje najznámejšie dielo Obrázky z výstavy napísal v krátkom čase. Dokončil ho 22. júna 1874 a venoval ho pamiatke svojho priateľa, výtvarníka a architekta Viktora Hartmanna, ktorý v roku 1873 zomrel. Na jar roku 1874 na jeho pamiatku zorganizovali rozsiahlu výstavu, v ktorej katalógu bolo zahrnutých asi 400 Hartmannových diel vrátane knižných ilustrácií či kostýmových návrhov. Práve táto výstava inšpirovala Musorgského k vytvoreniu diela, ktoré sa stalo legendárnym. Hoci na atraktívnosti mu dodala úprava pre orchester, ktorej autorom je Maurice Ravel, teda skladateľ o generáciu mladší (žil v rokoch 1875-1937). Aj v inovovanej podobe sa dielo skladá z desiatich častí poprepájaných promenádami: Promenáda (B dur) 1. Škriatok, Promenáda (As dur) 2. Starý hrad, Promenáda (H dur) 3. Hrajúce sa deti alebo Park v Tuilleries, 4. Bydlo, Promenáda (d moll), 5. Balet nevyliahnutých kuriatok, 6. Samuel Goldenberg a Shmuyle, 7. Trh v Limoges, 8. Catacombae Sepulcrum romanum, 9. Baba-Jaga, alebo Domček na stračej nôžke, 10. Veľká brána Kyjevská.

Suita v rondovej forme (teda s opakujúcim sa motívom) výstižne charakterizuje pocity diváka, ktorý na výstave putuje od obrazu k obrazu, pri niektorých dielach sa zastaví a premýšľa o nich. Nálady jednotlivých desiatich obrazov sa striedajú, až kým nezaznie mohutné finále Veľkej kyjevskej brány.

K ďalším známym dielam Modesta Petroviča Musorgského patrí opera Boris Godunov napísaná podľa rovnomennej tragédie z pera Alexandra Sergejeviča Puškina. Opera v štyroch dejstvách mala premiéru 8. februára 1874, hoci skladateľ jej prvú verziu dokončil ešte v roku 1869.

Za zmienku stojí aj Musorgského symfonická báseň Noc na Lysej hore inšpirovaná sviatkami Letného slnovratu.

Musorgského tvorivé obdobia boli čoraz kratšie, pretože ich predovšetkým po smrti jeho matky v roku 1865 čoraz viac prerušovali depresívne stavy a problémy s alkoholom. Modest Petrovič Musorgskij zomrel iba 42-ročný 28. marca 1881 v Petrohrade. Počas svojho života sa často stretával s kritikou a nepochopením. V jednom zo svojich listov Ľudmile Šestakovovej napísal: "Moja hudba musí byť umeleckou reprodukciou ľudskej reči v jej najjemnejších odtieňoch. To jest zvuky ľudskej reči ako vonkajšie prejavy myšlienky a emócie sa musia bez akéhokoľvek preháňania alebo násilia stať pravdivou, presnou hudbou."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR