Mrakodrapy v Bratislave? Mesto zatiaľ nemá na ne meter.

Laickú i odbornú verejnosť znepokojuje, že pri historickom centre majú vyrásť vežiaky zo skla a z ocele, ktoré vzhľadom a výškou môžu narušiť harmóniu okolia. Obavy ešte viac narástli, keď sa nedávno nariadením ministra kultúry zúžili hranice pamiatkovo chránenej zóny v strede mesta.
 „Doba internacionálnych škatúľ, ktoré sú síce veľmi vysoké, ale nemajú identitu a pre panorámu mesta nič neprinášajú, je za nami. Dnes sa už každý zo špičkových tvorcov snaží dať výškovému domu špecifický charakter, ktorý mesto architektonicky obohatí. Nie sú to anonymné, nič nehovoriace stavby, čo žiaľ platí o niektorých našich výškových budovách,“ tvrdí prezident Spolku architektov Slovenska Štefan Šlachta. Za typický príklad považuje rozostavaný vežiak na Šancovej ulici, ktorý spoločnosť Istroreal plánuje navýšiť z ôsmich na 22 poschodí. Šlachta pochybuje, či stavbu vôbec projektoval autorizovaný architekt, pretože jej architektonická kvalita je diskutabilná a čuduje sa, že mesto stavbu odsúhlasilo. „Žiaľ, legislatíva je taká, že aj nearchitekti môžu projektovať. Nearchitekti projektujú všade vo svete, ale bezvýznamné stavby, nie objekty, ktoré ovplyvnia obraz mesta,“ dodal. Magistrát to zhodnotil inak. Napriek námietkam presadil, že stavba na Šancovej by z urbanistického a z kompozičného hľadiska predsa len v danej lokalite stáť mohla, hoci bude nalepená na objekt bývalej Ymcy a nadmieru zahustí priestor. A kto ju vlastne projektoval? Snažili sme sa to vypátrať v Istroreale, ale firma s nami prestala komunikovať.
Názory v Bratislave sa rôznia aj v otázke ako a kde mrakodrapy umiestniť. Šlachta považuje za hlavný problém, že výškové budovy v Bratislave vznikajú viac-menej náhodne bez koncepcie. „Pritom sú to v mestách orientačné body, preto by mali stáť tam, kde sú z hľadiska orientácie dôležité.“ Jeho názor, že Bratislava nemá žiadnu filozofiu ako a kde stavať, odmieta riaditeľ územnej sekcie magistrátu  Ivan Macko. Podľa neho návrh nového územného plánu, ktorého schválenie sa očakáva začiatkom nového roka, fixuje aj kritériá pre výstavbu a kompozičný princíp výškových budov. Hoci zatiaľ tieto budovy pôsobia v meste roztratene a neharmonicky, tvrdí, že si treba počkať na výsledok, ktorý bude o niekoľko desaťročí tvoriť obraz Bratislavy.  Pokiaľ, samozrejme, investori budú mať o pridelené lokality záujem a princíp sa naplní aj zástavbou. .
Barbora Nováková