Možno žijeme vo virtuálnej realite

Taoisti už pred vyše tisíc rokmi hlásali, že to, čo vnímame ako realitu, je iba ilúzia. Na základe mnohých neuveriteľných udalostí dospeli učení čínski majstri k názoru, že náš život je iba sen, ktorý sa zdá nejakej božskej bytosti. V súčasnosti tieto úvahy opäť naberajú na aktuálnosti. Jedným z nich je napríklad presné opakovanie niektorých udalostí.

Zelené  deti
Koncom 19. storčia sa v španielskej dedinke Banjos odohral čudný prípad. Z jaskyne tu vyšli dve malé zelené deti. Dedinčania ich vzali k miestnemu statkárovi menom Ricardo da Calvo. Bytosti jedli iba zelenú potravu lásky. Nakoniec chlapec zomrel, dievčatko však prežilo a svoju zelenú farbu pleti postupne stratilo.
Zaujímavé však je, že úplne rovnaká príhoda sa odohrala koncom 12. storočia v anglickej osade Woolpit. Celý príbeh je zachytený v kronike opáta Raifa z Cogeshallu. Jeho opis sa s neskorším španielskym prípadom zhoduje aj v najmenších detailoch. Sú dokonca totožné aj mená zúčastnených osôb. Zelené deti z Anglicka odprevadili dedinčania k statkárovi - sirovi Richardovi De Calneovi.
Je však vôbec možné, aby sa udalosť, už sama osebe takmer neuveriteľná, po siedmich storočiach úplne presne zopakovala? Podľa matematikov je takáto pravdepodobnosť v podstate nulová. Ale oba príbehy sú zaznamenané v starých dokumentoch. Logickým vysvetlením by bolo, že „akýsi hyperpočítač, riadiaci našu virtuálnu realitu, použil dvakrát za sebou taký istý podprogram“.

Nehody sa opakujú
Ľuďom, praktizujúcim jogu alebo holotropné dýchanie, sa z času na čas stávajú zvláštne veci. Na ulici stretnú niekoľkokrát za sebou tých istých ľudí, na ceste ich predbieha auto, ktoré ich už pred chvíľkou predbehlo a podobne. Osoby, ktorých sa to týka, vylučujú pritom všetky normálne vysvetlenia.
 Ešte nepochopiteľnejší je prípad, čo prežila jedna milánska rodina pred niekoľkými rokmi. Došli autom na križovatku, kde sa zrazili dve autá. Deti si nehodu vyfotografovali. Asi po dvoch hodinách jazdy sa pred nimi na ich údiv vynorilo úplne rovnaké rázcestie, kde sa odohrala tá istá havária. Rodina si to opäť vyfotografovala. K tomu istému nešťastiu teda existujú dva zábery, každý s odlišným časom. Odborníci však doteraz tento fenomén neobjasnili.

Živá mŕtva
Nevysvetliteľná udalosť sa odohrala aj počas druhej svetovej vojny v Londýne. Podľa rozprávania išiel vtedy dvadsaťročný Thomas Smith navštíviť svoju priateľku Alicu Sawfordovú. V tom čase však bol nálet na Londýn a dom Sawfordovcov zasiahla bomba. Devu pred mladíkovými očami vyniesli z trosiek mŕtvu.
Deň potom počúval zdrvený Thomas rádio. Na jeho úžas tu hlásili udalosti včerajšieho dňa. Mladý muž preto okamžite odbehol k ruine budovy svojej milej. Obydlie však bolo v poriadku. Chlapec údajne násilím vyviedol dievča z jej bytu. O hodinu na to spadla na budovu bomba.
Ale to najstrašnejšie prišlo až potom. Keď sa po nálete Thomas a Alica vrátili k troskám budovy, záchranári práve vynášali von telo mŕtvej ženy. Bola to Alica. A napriek tomu tá istá osoba, živá a nezranená, stála vedľa ohromeného Thomasa.

Tresty pre zločincov
Vysvetliť opísané prípady nejakou normálnou cestou je veľmi zložité. Teória virtuálnej reality ich však dokáže objasniť veľmi elegantne. Nuž a s dokonalou virtuálnou realitou experimentujú už aj ľudia.
Pred niekoľkými rokmi dokonca veľmoci začali skúšať alternatívny trest pre odsúdencov s názvom „zhustený čas“. Trestanca umiestnili do špeciálneho zariadenia pripomínajúceho tomograf. Potom ho uspali a do jeho mozgu vpúšťali súbor signálov, ktoré vyvolali riadený sen. Zločincom sa zdalo, že ich odviedli do väzenia, kde prežili, povedzme, desať rokov. Celý zákrok trval iba niekoľko hodín. Autori projektu tvrdili, že je to ekonomické, lebo vraj má také isté zážitky, ako keby bol skutočne väznený a štát ušetrí na výdavkoch na stravu, dozorcov a iné.
 Mohla by teda aj nejaká vyššia forma inteligencie mať s nami podobné zámery? A čo, keď je náš svet v podstate len dokonalou ilúziou a nevyjasnené prípady sú iba maličkou chybičkou v gigantickom programe virtuálnej reality? Ej, keby sme to len vedeli!