Môže zamestnávateľ žiadať negatívny test na COVID-19? Kým štátne úrady sa hádajú, právnici na to majú jasný názor

Najmä zamestnávatelia sa tak dostali do patovej situácie, lebo nevedia, či po víkendovom celoplošnom testovaní môžu od svojich zamestnancov žiadať predloženie certifikátu o negatívnom teste.

Kým Úrad vlády SR aj ministerstvo práce tvrdia, že zamestnávatelia na to nárok majú, podľa Úradu na ochranu osobných údajov SR pre to chýba právny základ. Webnoviny.sk majú k dispozícii právnu analýzu, ktorá dáva za pravdu vláde.
Spory medzi vládou a úradom

Úrad na ochranu osobných údajov zverejnil vo štvrtok 29. októbra na svojom webe stanovisko, ktoré o deň na to aktualizoval, no jeho záver bol rovnaký. Tvrdí, že pokiaľ ide o spracúvanie informácie o negatívnom výsledku testu na COVID-19, je potrebné, aby zamestnávateľ disponoval právnym základom v zmysle európskych nariadení.

Taký však úradu, podľa jeho analýzy relevantných právnych predpisov, nie je známy. Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorými sa rozšírili opatrenia v rámci núdzového stavu vrátane zákazu vychádzania, nepovažuje z pohľadu ochrany osobných údajov za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja.

Z kancelárie Igora Matoviča (OĽaNO) na to reagovali, že úrad „sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť“. „Takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci,“ dodali z tlačového a informačného odboru úradu vlády.

Základným právnym titulom je vyhláška hygieny

Z analýzy Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú vypracovala pre Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR, vyplýva, že zamestnávatelia majú právo na to, aby im zamestnanec preukázal, že má negatívny test na koronavírus. Či už z celoplošného testovania alebo z iného schváleného testovania.

Základným právnym titulom pre spracúvanie informácie o teste zamestnanca na COVID-19 je podľa právnikov predovšetkým vyhláška ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.

„Ide o totožnú situáciu ako v prípade, keď v letných mesiacoch boli zamestnanci povinní informovať zamestnávateľa o návrate z tzv. červených krajín, pričom predmetnú povinnosť taktiež upravoval podzákonný právny predpis,“ uvádza sa v analýze.

V nej ďalej odborníci vysvetľujú, že ak by z akéhokoľvek dôvodu nebolo možné vyhlášku ÚVZ SR považovať za dostatočnú, slovenský právny poriadok upravuje množstvo ďalších ustanovení, ktoré môžu zamestnávatelia využiť na právnom základe verejného záujmu.

Oprieť sa môžu aj o Zákonník práce či zákon o BOZP

Oprieť sa môžu napríklad o ustanovenie Zákonníka práce, ktoré, okrem iného, hovorí o tom, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať osobné údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú má vykonávať.

Citujú tiež viaceré ustanovenia zákona o BOZP. Napríklad, že zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zabezpečovať, aby biologické (a ďalšie) faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie.

Podporne možno podľa právnikov z Univerzity Komenského použiť aj samotné uznesenie vlády SR týkajúce sa opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu z 22. októbra 2020.

Pre spracúvanie informácie o negatívnom teste zamestnanca na COVID-19 je nevyhnutné disponovať aj výnimkou pre spracúvanie citlivých osobných údajov, keďže sa týka zdravotného stavu. Tu vedia zamestnávatelia argumentovať napríklad, že spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia.

Dodatočné povinnosti

Právnici zároveň ale upozorňujú, že v súvislosti so spracúvaním údaju o negatívnom teste zamestnanca majú dodatočné povinnosti týkajúce sa zabezpečenia osobných údajov, revidovania informačnej povinnosti, uchovávania údajov prípadne vykonania posúdenia vplyvu na ochranu údajov.

Odporúčajú napríklad organizačne podriadiť spracúvanie údajov o zdravotnom stave do špecifického režimu. To znamená hlavne limitovať počet osôb, ktoré majú k danému údaju prístup, technicky zabezpečiť prístup k údajom o zdravotnom stave a nevyužívať daný údaj na iné účely. Zničiť by ich mali bezodkladne po uplynutí účinnosti uznesenia vlády, ktoré sa týka zákazu vychádzania.