Mozartova hudba znie v rytme srdca

Nech už Miloš Forman vo svojom filme Amadeus akokoľvek vyšiel v ústrety hollywoodskym klišé, nesporne sprostredkoval kontakt s tvorbou salzburského génia aj nenáročným milovníkom romantických príbehov, ktorí by inak o vážnu hudbu ani nezakopli. Hoci historici tvrdia, že Salieri nemal s Mozartovou smrťou nič spoločné, fáma ho prenasledovala do konca života a dohnala ho až k šialenstvu a pokusu o samovraždu. Najnovšie závery vedcov, že  skladateľ zomrel na zlyhanie obličiek v dôsledku infekcie, neprelomia legendu o vražednom konflikte priemernosti s veľduchom. 

Z Theophila Amadeus
Johann Chrysostom Wolfgang Theophil Mozart, ako znie celé majstrovo meno, sa narodil 27. januára 1756 v Salzburgu. Známe Amadeus je iba latinská podoba mena Theophilus. Otec Leopold bol dvorný huslista a skladateľ u salzburského arcibiskupa. Aj jemu mozartovská legenda prisúdila rolu despotu, hoci syna vrúcne miloval a prešľapával mu cestu k oslňujúcej kariére. Hoci Mozart nezarábal málo a štedro ho podporovali aj mecenáši, zomrel 5. decembra 1791 ako 35-ročný muž zavalený dlhmi. Pochovali ho do hromadného hrobu. Zo všetkých legiend, ktoré opriadajú jeho život, však jednu nespochybňuje žiaden odborník ani laik na svete, a tou je legendárne skladateľovo dielo. Na tému koncertov, festivalov a osláv v jubilejnom roku vyslovil anglický spisovateľ a skladateľ Anthony Burgess Mozartovi poklonu, ktorá má univerzálnu platnosť: „Môžeme ho oslavovať len tým, že ho budeme počúvať a počúvať, pociťujúc súhlas, očarenie a blaženosť.“

Mozartov Salzburg
Hoci Mozart bude rok znieť na všetkých významných pódiách vrátane Bratislavy, Košíc a ďalších našich miest, centrom osláv ostáva jeho rodný Salzburg s niekoľkými tisícmi predstavení, koncertov a sprievodných podujatí. Na tradičnom letnom festivale tam uvedú všetkých dvadsaťdva skladateľových opier. Mozartom žije Viedeň, Praha a ďalšie metropoly.

Trocha anatómie
Veľká hudba veľkého autora bude rozosievať Burgessom zmieňovanú blaženosť iste aj vďaka tomu, čo zistili vedci z Univerzity v Salzburgu. V ľudskom tele sa odohráva mnoho synchronizovaných a periodických dejov. Tím profesora Maxa Mosera experimentoval s prenesením srdcového rytmu do hudobného frekvenčného pásma. Poslucháč pociťuje hudbu ako príjemnú, ak je synchronizovaná s biorytmami tela. Mozartova hudba takto pôsobí na väčšinu.
Rakúske ministerstvo turizmu očakáva tento rok prílev niekoľkých miliónov mozartovských nadšencov. Slováci  nemusia cestovať za obľúbeným autorom stovky kilometrov. Biorytmy im pohladí majstrova hudba už teraz. Mozarta nájdete na pódiách viacerých našich scén: od Národného divadla cez filharmóniu až po chrámové koncerty, ako napríklad na budúcu nedeľu v Kostole sv. Jána z Mathy (u Trinitárov) na Župnom námestí v Bratislave.
enjamín Škreko