|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. júna 2019
Moyzesova sieň je súčasťou impozantnej budovy Filozofickej fakulty UK
Na archívnej foto Moyzesova sieň Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Zdieľať
Na archívnej foto Moyzesova sieň Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bratislava 10. júna (TASR) - Impozantná budova Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) na Gondovej ulici v Bratislave predstavuje rozsiahly reprezentačný objekt na nábreží Dunaja. Zdobia ju štyri vežičky a kupola uprostred. Do historického objektu je zakomponovaná aj jedinečná spoločenská sála, v súčasnosti známa ako Moyzesova sieň.Bratislava, v tomto období známa ešte pod menom Prešporok, bola až do vzniku medzivojnového Československa súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Zadávateľom projektu na výstavbu centrálnej budovy pri dunajskom nábreží bola rakúsko-uhorská armáda. Objekt predstavuje architektúru s tromi rozvinutými fasádami do uličného priestoru, respektíve do pôvodne novovznikajúceho námestia pri dôležitej komunikácii pri železnom moste Františka Jozefa z roku 1890 (neskoršie názvy: Štefánikov most, Most Červenej armády, Starý most).
Obdobie výstavby majestátnej budovy sa datuje do obdobia rokov 1905 - 1913. Vojenský inžinier Josef Rittner (1868 – 1924) sa zaslúžil o architektúru objektu. Staviteľ bol nasledovníkom Otta Wagnera, ktorý vyžadoval výrazné nosné línie, zmysel pre konštrukcie a jednoduchosť v súznení s modernou dobou. Realizáciu stavby prevzala firma Pittel a Brausewetter. Budova, patriaca vojenskému veliteľstvu, bola zdobená bohatou ornamentálnou úpravou. V exteriéri i interiéri sa presadil osobitný charakter nového veku štýl Art-deco, ktorý sa naplno uplatnil na architektúre ako geometrická línia doznievajúcej viedenskej secesie.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sídli v budove od roku 1960. Budovu FF UK kedysi nazývali aj vládnou budovou. Bolo to preto, lebo ju využívali viaceré ústredné inštitúcie: Krajinský úrad, Povereníctvo vnútra, URBION (Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania), Štátny slovenský ústredný archív (dnes Slovenský národný archív), Slovenská pošta, Československý rozhlas či Slovenská filharmónia.
Do objektu FF UK je zakomponovaná aj jedinečná spoločenská sála, v súčasnosti známa ako Moyzesova sieň, so samostatným vchodom od Vajanského nábrežia č. 12. Sála s prvkami viedenskej secesie svojou dekoráciou predstavuje jeden z najtypickejších interiérov tohto slohu.
Reprezentačná sieň nesie pomenovanie po Alexandrovi Moyzesovi (1906 – 1984), hudobnom skladateľovi a dlhoročnom šéfovi hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave. Pre výbornú akustiku sa využíva najmä ako koncertná sála či rokovacia sieň počas rôznych konferencií a iných spoločenských podujatí, ale využíva sa i počas akademických slávností Univerzity Komenského v Bratislave.
Súčasťou sály je javisko, vhodné na prezentáciu menších divadelných predstavení. Priľahlé miestnosti sú prepojené so zastrešeným átriom a poskytujú tak vhodný priestor pre vzdelávacie, vedecké, kultúrno-výchovné a umelecko-spoločenské podujatia.
Na ústredných oslavách 26. až 28. júna si UK pripomenie 100 rokov od svojho vzniku. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.
V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt a vo všetkých formách štúdia na nej študuje viac ako 22.000 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov vyše 7.000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky takmer 800 študijných programov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR