|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. októbra 2013
Most si zakladá vlastnú radu pre menšiny, postoj vlády sa mu nepáči
Strana Most-Híd si zakladá vlastnú radu pre národnostné menšiny. Nie je totiž spokojná s prácou vlády v oblasti práv národnostných menšín. Tvrdí, že jej "laxný prístup" k tejto téme dokazuje aj ...
Zdieľať
Bratislava 16. októbra (TASR) - Strana Most-Híd si zakladá vlastnú radu pre národnostné menšiny. Nie je totiž spokojná s prácou vlády v oblasti práv národnostných menšín. Tvrdí, že jej "laxný prístup" k tejto téme dokazuje aj Správa o postavení a právach národnostných menšín v SR. Z nej podľa Mostu-Híd vypadli viaceré závažné konštatovania.
Podľa podpredsedu Mostu-Híd Lászlóa Solymosa prešla vo vláde verzia, ktorá má legitimizovať, že nie sú potrebné žiadne zmeny na zlepšenie postavenia menšín. Bývalý splnomocnenec vlády pre menšiny László Nagy poukázal, že v pôvodnej správe bola napríklad aj zmienka o negatívnych protimenšinových vyjadreniach viacerých ústavných činiteľov.
Pripomenul napríklad vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť a natiahnuté ruky, ale nijaké povinnosti voči štátu a takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Vyhlásil, že "toto sa musí skončiť", že "náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ".
Pôvodná správa podľa Nagya tiež hovorila o poklese počtu poslancov Národnej rady SR z radov národnostných menšín. Navrhovalo sa zníženie hranice na vstup do parlamentu z piatich na tri percentá. Vraj to žiadali Rusíni. Správa tiež vo svojej predchádzajúcej verzii poukazovala na to, že na zasadnutí pléna a výboroch nie je možnosť používať na rokovaní jazyk menšín. Nagy tvrdí, že ak by existovala, nebolo by to nič výnimočné. "V okolitých štátoch takáto možnosť existuje," uviedol.
Nagy odsúdil aj to, že vláda nesúhlasila so zmenou názvu obce Tešedíkovo na Pered. O zmenu požiadala obec na základe platného miestneho referenda. Podľa Nagy vláda porušila ústavné právo menšín, keď neakceptovala platné referendum.
Radu pre menšiny, ktorú zakladá Most-Híd, má viesť Nagy. Zastúpené v nej majú byť historické menšiny žijúce na Slovensku. "Táto rada bude pravidelne vypracovávať menšinové hlásenia, z ktorých domáca aj zahraničná verejnosť môže vidieť, ako svoje postavenie vidia menšiny," povedal Solymos.
Rada má vzniknúť pri predsedníctve strany a má napomáhať dodržiavaniu menšinových práv. Súčasná vláda to totiž podľa Solymosa nerobí. "Ten aparát, ktorý vláda má, bráni tomu, aby práva, ktoré menšiny majú, mohli byť využívané," povedal pre TASR Solymos. Otázku zachovania menšín rieši Most-Híd aj v dokumente Vízia 2016. Odmieta, že by chcela územnú autonómiu, školskú a kultúrnu mieni presadzovať.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Zľava členovia predsedníctva strany Lászlo Solymos a Gábor Gál. Foto: TASR/Michal Svítok
Podľa podpredsedu Mostu-Híd Lászlóa Solymosa prešla vo vláde verzia, ktorá má legitimizovať, že nie sú potrebné žiadne zmeny na zlepšenie postavenia menšín. Bývalý splnomocnenec vlády pre menšiny László Nagy poukázal, že v pôvodnej správe bola napríklad aj zmienka o negatívnych protimenšinových vyjadreniach viacerých ústavných činiteľov.
Pripomenul napríklad vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť a natiahnuté ruky, ale nijaké povinnosti voči štátu a takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Vyhlásil, že "toto sa musí skončiť", že "náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ".
Pôvodná správa podľa Nagya tiež hovorila o poklese počtu poslancov Národnej rady SR z radov národnostných menšín. Navrhovalo sa zníženie hranice na vstup do parlamentu z piatich na tri percentá. Vraj to žiadali Rusíni. Správa tiež vo svojej predchádzajúcej verzii poukazovala na to, že na zasadnutí pléna a výboroch nie je možnosť používať na rokovaní jazyk menšín. Nagy tvrdí, že ak by existovala, nebolo by to nič výnimočné. "V okolitých štátoch takáto možnosť existuje," uviedol.
Nagy odsúdil aj to, že vláda nesúhlasila so zmenou názvu obce Tešedíkovo na Pered. O zmenu požiadala obec na základe platného miestneho referenda. Podľa Nagy vláda porušila ústavné právo menšín, keď neakceptovala platné referendum.
Radu pre menšiny, ktorú zakladá Most-Híd, má viesť Nagy. Zastúpené v nej majú byť historické menšiny žijúce na Slovensku. "Táto rada bude pravidelne vypracovávať menšinové hlásenia, z ktorých domáca aj zahraničná verejnosť môže vidieť, ako svoje postavenie vidia menšiny," povedal Solymos.
Rada má vzniknúť pri predsedníctve strany a má napomáhať dodržiavaniu menšinových práv. Súčasná vláda to totiž podľa Solymosa nerobí. "Ten aparát, ktorý vláda má, bráni tomu, aby práva, ktoré menšiny majú, mohli byť využívané," povedal pre TASR Solymos. Otázku zachovania menšín rieši Most-Híd aj v dokumente Vízia 2016. Odmieta, že by chcela územnú autonómiu, školskú a kultúrnu mieni presadzovať.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR