Most-Híd, OĽaNO-NOVA či SNS sú za vyššiu platbu za poistencov štátu

Bratislava 27. januára (TASR) - Opozičné a mimoparlamentné strany sa nezhodnú v otázke, či je v zdravotníctve dostatok peňazí. Most-Híd, OĽaNO-NOVA tvrdia, že nie. #Sieť poukazuje, že áno. KDH, SDKÚ-DS, SNS a SaS na to nevie jednoznačne odpovedať. Všetky sa však zhodujú v tom, že v rezorte treba urobiť systémové zmeny. Tie napríklad vidia v zavedení DRG, elektronického zdravotníctva či benchmarkingu. Viac peňazí do zdravotníctva by napríklad Most-Híd, OĽaNO-NOVA či SNS chceli dostať zvýšením sadzby za poistencov štátu. O zdravotníctve hovorili na diskusii konzervatívneho denníka Postoj a Lekárskeho odborového združenia (LOZ).


"V žiadnej krajine nie je dostatok peňazí v zdravotníctve," povedala Irén Sárközy z opozičnej strany Most-Híd. Peniaze by do systému chcela dostať prostredníctvom zvýšenej, päťpercentnej sadzby za poistencov štátu. S financiami v zdravotníctve sa podľa nej z jednej tretiny hospodári neefektívne. "Spoločné rezervy" chce hľadať s lekármi a inými odborníkmi. Zdravotníctvo by podľa nej na Slovensku fungovalo lepšie, ak by sa v nemocniciach merala kvalita a efektivita práce. Štát podľa nej potrebuje aj DRG a elektronické zdravotníctvo.

OĽaNO-NOVA taktiež presadzuje päťpercentnú sadzbu za poistencov štátu. V rezorte sa podľa Tibora Hlavatého z hnutia "veľa vykšeftuje" a peniaze, čo zostanú, sa nesprávne rozdelia do segmentov. Viac peňazí treba dať podľa neho do nemocníc a na ošetrovateľskú starostlivosť. Treba tu tiež definovať štandard, myslí si. Hlavatý presadzuje zákon o verejných nemocniciach, ktorý by upravil ich fungovanie. Za najväčší problém rezortu označil samotné vedenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. "Môžeme tu vymýšľať akčné a národné plány, ak ich budú implementovať ľudia zastupujúci záujmy lobistických skupín," uviedol.

Podľa mimoparlamentnej #Siete je peňazí v systéme dosť, míňajú sa však neefektívne. Poukazuje, že ročne sa v ňom stratí asi 800 miliónov eur. "Chýba nám pravidlo riadneho hospodára," povedala za stranu Lucia Copáková. Viac peňazí by do rezortu dala až po systémových reformách. Slovensku podľa nej chýba poriadna cenotvorba, presadzuje tiež hmotnú zodpovednosť politikov. "Centrálny nákup a k tomu benchmarking je tiež jedna z ďalších možností, ako pomôcť zdravotníctvu," myslí si. Zdravotníctvo označila za premiérsky status. Zákon o verejnom obstarávaní je podľa nej dobrý, ak by bol dodržiavaný bez "postranných úmyslov".

"Ak štát bude populisticky tvrdiť, že všetko je zadarmo a za nič sa neplatí, tak neexistuje systém, ktorý by to zafinancoval. Preto si pacient kladie otázku, či je v rezorte dosť peňazí," myslí si Marián Faktor z opozičného KDH. Slovensko podľa neho robí za posledných 20 rokov "jednu veľkú chybu" - dlh. Problém zadlžovania štátnych nemocníc sa dá vyriešiť platbou za diagnózu, osobnou zodpovednosťou manažmentu a benchmarkingom, uviedol. Slovensko potrebuje podľa neho aj elektronické zdravotníctvo a jasnú definíciu nároku. "Keď nie je jasná definícia nároku, je neporiadok v poplatkoch," dodal.

Opozičná SDKÚ-DS nevie, či je v systéme dostatok peňazí. "Ak nie sú stanovené primerané ekonomické náklady všetkých zdravotných výkonov, ktoré vygenerujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, tak nevieme, koľko nás čo stojí, teda nevieme, koľko peňazí je dostatok," skonštatoval Valerián Potičný. Netrúfa si povedať, či rezort potrebuje 4,5 miliardy alebo päť. V systéme podľa neho "bude ale asi menej peňazí, ako by bolo vhodné". Podľa neho musí byť nastavený tak, aby boli zdravotné výkony adekvátne preplácané. Za najväčší problém zdravotníctva označil Potičný morálny úpadok. "Klesá vážnosť lekárskeho stavu a cynicky sa obchoduje s liekmi," dodal.

"Ak chceme mať zdravotníctvo na úrovni Turecka a Rumunska, tak peňazí máme dosť, ak na úrovni Nemecka a Rakúska, tak peňazí je málo," povedal Štefan Zelník z mimoparlamentnej SNS. Taktiež presadzuje päťpercentnú výšku platby za poistencov štátu. SNS je za zavedenie jednej zdravotnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. Slovensku podľa neho pomôže aj poriadok v cenotvorbe, za ktorú bude zodpovedať ministerstvo zdravotníctva. Presadzuje tiež trestnoprávnu zodpovednosť s náhradou škody. V štátnych nemocniciach by každého pol roka mala podľa Zelníka prebehnúť analýza hospodárenia, ich šéfovia by nemali byť politickými nominantmi.

"Slovensko dáva do zdravotníctva zrejme reálne maximum toho, čo môže," povedal Peter Osuský z opozičnej SaS. Myslí si, že do rozpočtu by teoreticky mohlo ísť viac peňazí zvýšenou platbou za poistencov štátu, ale bola by to "cesta do pekiel", pretože by vznikol rozpočtový problém. Čím menej štátu bude podľa neho v zdravotníctve, tým viac bude systém zdravší. "Nemocnice, takto ako bežia, sa majú stať akciovými spoločnosťami s prísnym externým auditom," poukázal. Na Slovensku treba podľa neho jasne definovať nároky pacienta a jasne zafixovať povinnosť zdravotných poisťovní.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR