Most-Híd chce pre Maďarov kultúrnu samosprávu i symboly

BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) – Most-Híd chce pre maďarskú menšinu školskú a kultúrnu samosprávu.


Ako povedal v piatok na tlačovej besede podpredseda Mosta-Híd László Solymos, môže sa to poňať aj ako autonómia.

Podľa predsedu strany Bélu Bugára Most-Híd hovorí o kultúrnej autonómii ako zákone. „Samospráva je autonómne rozhodovanie v rámci zákona. Jazyk, kultúra, školstvo pomáhajú menšinám prežiť a rozvíjať sa,“ povedal.

Podľa neho však nejde o štát v štáte. Požiadavka na samosprávu sa nachádza v Stratégii národnostnej politiky Most-Híd pre Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorú v piatok strana predstavila.


Zo Slovenska sa strácajú vízie

Územná autonómia na územiach obývaných Maďarmi je však podľa predstaviteľov strany neadekvátna. Preto hlavnou snahou je získanie kultúrnej a školskej samosprávy, pretože len tak sa dá systematicky zabezpečiť rozvoj škôl a kultúrnych ustanovizní. Táto samospráva by sa zabezpečovala cez menšinovú radu volenú príslušníkmi maďarskej menšiny. Rada by bola volená na štyri roky.

Zo slovenského politického života sa podľa Bugára strácajú vízie. Most-Híd pripravuje víziu, ktorá bude dlhodobým programom. Pracuje na tom 15 odborníkov. „Nebudeme sa zaoberať každou oblasťou, ale tými, kde vieme ponúknuť viac,“ povedal. Pôjde o päť takých oblastí. Prvou je ekonomická a hospodárska oblasť, druhou verejný sektor, ako sú školstvo a zdravotníctvo. Nasledujú ľudské práva a postavenie menšín, rozvoj regiónov a európska politika. Celú víziu by mali schváliť na jar na programovej konferencie.


Budúcnosť štátu

Občania podľa Bugára musia vedieť, ako bude vyzerať ich budúcnosť a budúcnosť štátu. „Každá strana, náš partner bude vedieť, čo môže od nás očakávať,“ povedal. Dôvodom na vypracovanie vízie bolo zníženie počtu príslušníkov maďarskej menšiny. Asimilácia je podľa Bugára preto rýchla, že Maďari dávajú deti do slovenských škôl, lebo nevedeli dobre po slovensky.

Niektorí zas odchádzajú pracovať do zahraničia. Väčšina tých, čo odídu do Maďarska študovať, sa už podľa Bugára nevráti. Pri zmiešaných manželstvách je zas na dohode, do akej školy pôjde dieťa. Každá menšina podľa predsedu Mosta-Híd prispieva k rôznorodosti štátu, k obohateniu. Ako príklad uviedol jazyk, zvyky, jedlá, folklór.


Zjednotenie názvu územia

Most-Híd tiež navrhuje zjednotenie názvu územia, kde žije spoločenstvo Maďarov na Slovensku.

Ako sa uvádza v Stratégii národnostnej politiky Most-Híd pre Maďarov žijúcich na Slovensku, namiesto širokého názvu Slovensko a Felvidék odporúča strana používanie označenia „Dél-Szlovákia”- Južné Slovensko.

Pre označenie a popis spoločenstva zas navrhuje používanie názvov szlovákiai magyarok (Maďari na Slovensku) a dél-szlovákiai magyarok (Maďari na južnom Slovensku). Radi by vytvorili podobnú schému ako v Rumunsku, kde pojem „rumunskí Maďari” zahŕňa všetkých Maďarov žijúcich na území Rumunska.


Spoločné symboly

Most-Híd ďalej navrhuje vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Považujeme ich za dôležité z toho dôvodu, že dnešné symboly, ktoré sú k dispozícii, sú politicky zaťažené a bez nánosu agresie nie sú schopné vyjadriť spolupatričnosť. Vytvorené symboly pritom nemusia byť historické. Vytvoreniu zástavy a znaku by mala predchádzať spoločenská diskusia a legitimovať by ich mala široká občianska iniciatíva, napríklad podpisová akcia.

Most-Híd bude navrhovať a iniciovať aj uskutočnenie imidžovej kampane Maďarov na Južnom Slovensku. Táto kampaň by sprostredkovala hodnoty, ktoré v rámci komunity aj mimo nej považuje za najdôležitejšie. Jej cieľom je dosiahnuť stotožnenie sa s benefitmi príslušnosti k národnostnej menšine.

Cieľom je vytvorenie juhoslovensko-maďarskej značky so všetkými nutnými atribútmi. Táto značka by mala objasniť úlohu spoločenstva ako kultúrneho mostu. Mal by sa zamerať na jedinečnosť Maďarmi obývaného územia.