Most-Híd chce najskôr učiť rozprávať, až potom recitovať

BRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) – Žiaci na národnostných školách by sa mali v prvom rade naučiť komunikovať v slovenskom jazyku a až potom sa trápiť s memorovaním Hviezdoslavových básní.


Podľa strany Most-Híd je to v súčasnosti naopak, zmenu metodiky vyučovania slovenčiny na národnostných školách si stanovila za svoju prioritu v oblasti školstva po marcových parlamentných voľbách.

„Pre nás je prioritou, aby sme zabezpečili podľa možností výchovu a vzdelávanie pre národnostné menšiny vo svojom materinskom jazyku na každej úrovni výchovy a vzdelávania, to znamená od základného školstva až po vysoké školy,“ ozrejmila na dnešnej tlačovej konferencii bratislavská krajská predsedníčka strany Alžbeta Ožvaldová.

Ako dodala, je to jediná cesta k tomu, aby žiaci po skončení národnostnej školy ovládali slovenčinu na požadovanej úrovni.


O rovnakých zmenách už Most hovoril

Problém súčasného systému vidí v tom, že učitelia na menšinových školách vzdelávajú odborné predmety v jazyku, v ktorom žiaci nedokážu plynule komunikovať. Preto je pri odborných predmetoch lepšie presedlať zo slovenčiny na národnostný jazyk.

Niektoré gramatické a literárne otázky pri slovenskom jazyku by preto Most-Híd presunul zo základnej školy na strednú a prednostne učil deti komunikovať. Strana už pripravila i paragrafové znenie, ktorým by po voľbách novelizovala školský zákon. Presadzovať chce i otvorenie trhu s učebnicami.

O rovnakých zmenách hovoril Most-Híd aj pred voľbami v roku 2010, no počas svojho pôsobenia vo vláde návrh nepredložil. „Odbor národnostného školstva pri úrade vlády začal pracovať 1. januára 2011, vláda padla v októbri 2011. My to máme pripravené, len nebol čas na to, aby sa toto paragrafové znenie mohlo dostať do zákona,“ argumentuje Ožvaldová.


Treba dotovať efektívne odbory

Most-Híd hovorí aj o nevyhnutných zmenách v oblasti stredných odborných škôl (SOŠ). Ak má tento typ škôl vychovávať odborníkov, je potrebné prispôsobiť vyučovanie požiadavkám trhu práce. Podobný recept na zlepšenie kvality má Most-Híd aj pre vysoké školstvo. „Tridsať percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí nemá prácu. Treba urobiť audit, treba urobiť kontrolu, aké odbory sú dôležité, aby sa uprednostňovali,“ vysvetlila Ožvaldová.

Tomu je podľa nej potrebné prispôsobiť i financovanie tak, že by štátne peniaze putovali predovšetkým na študentov v efektívnych odboroch. Most-Híd je tiež za autonómne postavenie Štátnej školskej inšpekcie a nesúhlasí s jej pripojením ku krajským školským úradom. Strata ich autonómnosti podľa nej znamená stratu apolitickosti.

V prípade volebného úspechu sľubuje Most-Híd aj vyššie platy pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov. „Ak ministerstvá vedia rozdeľovať na konci roka 20 miliónov eur na odmeny, tak sa treba pozrieť na to, kto vychováva našu mládež a treba v tom spraviť poriadok,“ uviedla Ožvaldová. Je podľa nej neprípustné, aby vysokoškolsky vzdelaní učitelia dostávali polovičný plat oproti iným profesiám s akademickým diplomom.