Moslimovia Ako žijú na Slovensku?

Okrem toho, že všetci sú žiadateľmi o azyl v našej krajine, spája ich aj spoločná viera. „Islam znamená mier a humánnosť,“ hovorí Temur, ktorý doma pracoval ako farmaceut v lekárni. Mrzí ho, že ľudia ich často považujú za možných teroristov, aj keď oni teroristické útoky al-Káidy odsudzujú.

Odmeraní Gabčíkovčania
Šervin z Iránu odišiel z politických dôvodov. Na Slovensku je dokopy jedenásť mesiacov, ale prvých päť prežil vo Zvolene.
Aj on tvrdí, že vo Zvolene bola atmosféra zo strany domácich príjemnejšia. V Gabčíkove sú k nim miestni obyvatelia odmeraní a nereagujú ani na ich snahy o bežnú konverzáciu. Ba stalo sa aj, že ich v obchode odmietli obslúžiť. Šervin pravidelne do Zvolena dochádza, lebo v meste si našiel priateľku. Keď sa však pýtam, či ho pozná aj jej rodina, odmietavo krúti hlavou: „To je nemožné. Jej rodičia aj brat sú rasisti. Nemôžem sa im ukázať.“ Aj ostatní z diskutujúcich o násilí voči cudzincom minimálne počuli. „Z porovnaní sociologických prieskumov  z rokov 2001 a 2005 vyplýva, že Slováci majú stále vážne obavy z príchodu cudzincov do našej krajiny, aj keď ich pocity nevraživosti mierne klesajú a pribúda ľudí vyjadrujúcich aj solidaritu voči nim,“ vysvetľuje Mária Čierna, hovorkyňa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na Slovensku. „Napríklad až 49 percent ľudí by neprijalo utečenca do rodiny (za ženu alebo za muža niekoho z členov rodiny) a 36 percentám by prekážalo mať utečenca za suseda. (V Česku je to podstatne menej). Tieto xenofobické postoje a sociálny dištanc súvisia  najmä so strachom z neznámeho, pričom odlišné náboženské vierovyznanie a iné životné zvyklosti moslimov sú  podstatným zdrojom týchto obáv. Slovensko v rokoch predošlého režimu bolo  skôr krajinou, ktorá utečencov produkovala a neboli sme zvyknutí prijímať ľudí z iných kultúr,“ hovorí M. Čierna.

Zneužívanie slobody
Moslimovia z radov utečencov čakajúcich na udelenie či zamietnutie azylu  v záchytných a pobytových  utečeneckých táboroch slávia ramadán aj spoločnými modlitbami v provizórnych modlitebniach vo svojich izbách či v miestnostiach vyčlenenených na tento účel. K dodržiavaniu pôstu sa prihlásilo na začiatku ramadánu  82 žiadateľov zo 400 osôb. A aj keď sa bežne stravujú v spoločnej jedálni, v tomto období si môžu odniesť balíčky s jedlom na svoju izbu.
Vyjsť  v ústrety moslimom  sa snažili v azylových zariadeniach aj čiastočnou  úpravou jedálnička.
Maamri Džavad z Iranu, dnes obchodník s perzskými kobercami, si najťažšie zvykal na samotu. V Banskej Bystrici žije desať rokov, ale pretože vycestovať do svojej rodnej krajiny je preňho stále nebezpečné, so svojimi príbuznými je iba v telefonickom kontakte. Maamri by sa tu rád aj oženil, ale smeje sa, že Slovenky ho nechcú. „Ženy mi hovoria: Si dobrý, ale komplikovaný. Na Európankach mi väčšinou prekáža, že zneužívajú slobodu, ktorú tu majú. Slovenky si vo vzťahu nechávajú otvorené zadné dvierka,“ myslí si Maamri, ktorý stále naráža na rozdielnosť kultúr. „Ani ja nemôžem povrchne zmeniť myšlienky, imidž, hodnoty, len preto, aby sa to niekomu páčilo.“ Na Slovákoch sa mu páči sebadisciplína a obľúbil si aj naše bryndzové halušky, ale inak, ako aj väčšina moslimov, na Slovensku si varí sám. Jeho krajinu mu pripomínajú predmety a zariadenie, ktoré si nechal doviezť. Ramadán nedodržiava zo zdravotných dôvodov. „Modlím sa vtedy, keď cítim duchovnú potrebu. Náboženský rituál neuznávam,“ dodáva Maamri Džavad.

Moslim sa nerovná terorista
Svojmu náboženstvu sa nemá možnosť z časových dôvodov venovať ani právnik Hamid Omed z Afganistanu, ktorý je na Slovensku už šestnásť rokov. „Ale mám svoju vlastnú modlitbu, asi ako každý človek. Čo sa týka náboženského obradu, tu ani nie sú možnosti sa na ňom zúčastniť. Obdobie pôstu počas ramadánu je však pre mňa vzácne. A keď sa skončí, stretávam sa s kamarátmi a rodinami, ktoré žijú v blízkych európskych krajinách.“ Do Afganistanu Hamid chodieva a keď je na Slovensku, pripomína mu ho množstvo fotografií, mapa, knihy v perzštine, hudba a videokazety.
Odvtedy, čo al-Káida rozpútala na svete teroristické útoky sa s niektorými ľuďmi, ktorí považujú všetkých moslimov za teroristov, dostáva aj do ostrejších diskusií. „Pociťujem to na každom kroku. Pritom podstata islamu vylučuje násilie. Je to jednoducho politika, ktorú ľudia dávajú do určitej súvislosti s islamom, ale v skutočnosti s ním nemá nič spoločné. Bohužiaľ, môžu za to médiá.“

Tykať profesorom je ťažké
Hamid prišiel na Slovensko študovať, ale z politických dôvodov sa už domov vrátiť nemohol. Pracuje v oblasti ľudských práv a utečeneckej problematiky. Tak ako mnohí moslimovia u nás, aj on si najťažšie zvykal na stravu. Moslimovia nejedia vôbec bravčové mäso, ani mäsové výrobky, ktoré ho obsahujú. „Aj preto som si potom začal variť sám,“ spomína Hamid. U nás si našiel veľa priateľov a na Slovákoch sa mu páči ich otvorenosť. Doposiaľ si však nezvykol tykať ľuďom, ktorí sú od neho starší čo len o päť rokov. „U nás nie je zvykom tykať svojim profesorom, aj keď to sami navrhnú.“ Po ľudskej stránke však veľké rozdiely medzi kresťanmi a moslimami nevidí.  

Islam
Pochádza zo západného pobrežia Arabského polostrova, z miest Mekky a Medíny. Je najmladšie z veľkých monoteistických náboženstiev a vzniklo na podnet zjavenia Mohameda ( asi 570 - 632 n.l.) Slovo islam znamená odovzdanie sa Bohu. V súčasnosti má viac než miliardu vyznávačov na celom svete.
Korán je základnou knihou islamu. Je to veršovaná zbierka božích správ veriacim, ktorú Mohamedovi podľa nich nadiktoval prostredníctvom archaniela Gabriela sám Boh. Skladá sa zo 114 súr (skladieb).
Základy viery
l veriť v jediného Boha - Alaha
l modlitba
l dodržiavať pôst
l dávať almužnu
l absolvovať púť do Mekky
zdroj internet

Ramadán
Už štvrtý týždeň moslimovia na celom svete prežívajú svoj veľký duchovný sviatok ramadán. Začína sa vtedy, keď ktorýkoľvek moslim v krajine zazrie na oblohe mesiac v tvare kosáčika v nove. Tento rok sa tak stalo 4. októbra. Presne tridsať dní od tohto momentu sú prívrženci islamu s výnimkou chorých a tých, ktorí cestujú, povinní byť počas dňa bez jedla, vody, sexuálneho styku a majú sa snažiť konať dobré skutky. Príkaz sa končí až západom slnka, keď si môžu dopriať potrebné zásoby. Po tridsaťdňovom pôste nasledujú tri dni osláv, ktoré kresťanom pripomínajú Vianoce. Vtedy moslimovia nejdú do práce ani do školy, sedia pri bohato obloženom stole, stretávajú sa s rodinou a dávajú si darčeky.

Ako si u nás zvykali a ako trávia ramadán mediálne známi moslimovia

Mgr. Souheil Ghanam, publicista
- Na Slovákoch sa mi páči ich tolerancia, ale nemám rád takmer všadeprítomný alkohol. Obľúbil som si celé stredné Slovensko a veľmi pekná je aj dedina Obyce pri Zlatých Moravciach, z ktorej pochádza moja manželka. Rád chodievam aj do Starého Smokovca, na Štrbské Pleso, do Slovenského raja... Tých miest je veľa. Ramadán nedodržiavam, lebo necítim tú potrebu.

Sahraa Karimi, študentka dokumentárneho filmu na Vysokej škole múzických umení
 - Hneď prví ľudia, ktorých som na Slovensku stretla ma prijali ako hosťa a veľmi mi pomohli. Teraz ich už považujem za svoju slovenskú rodinu. Spočiatku som mala problémy so svojou úprimnosťou, ktorou som niekedy ľudí ranila. Po šiestich mesiacoch vo vašej krajine som sa sama rozhodla, že už nechcem nosiť na hlave šatku, ale ešte ďalší mesiac som mala pocit, že sa na mňa preto všetci dívajú. Obľúbila som si slovenskú prírodu a páčia sa mi vaše dediny s kostolmi v ich strede. Aj keď nie som veľmi nábožensky založená a vzťah s Bohom považujem za osobnú vec, ramadán dodržiavam. Veď nie je len o hladovaní, má aj duchovné aj zdravotné hodnoty. Ja si vtedy tiež uvedomujem, že na svete je veľa ľudí, ktorí nemajú čo jesť.
Galina Lišháková