Moskva tvrdí, že pred septembrovou krízou v Náhornom Karabachu rokovala s USA a EÚ

Azerbajdžan spustil vojenskú operáciu 19. septembra s cieľom úplne získať Náhorný Karabach späť po troch desaťročiach vlády separatistov. Baku sa so separatistickými úradmi dohodlo na zložení zbraní a rozpustení separatistickej vlády, pričom sa zaviazalo, že bude rešpektovať práva etnických Arménov v regióne. Väčšina obyvateľov sa však rozhodla utiecť, pretože neveria, že azerbajdžanské úrady s nimi budú zaobchádzať spravodlivo a humánne a zaručia im jazyk, náboženstvo a kultúru.

USA a EÚ vyjadrili „hlboké obavy“ o Arménov v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale bol pod kontrolou Arménov.