|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. novembra 2009
Moskva nemala k Nežnej revolúcii jednoznačný postoj
BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) – Moskovské vedenie počas revolučných dní v novembri 1989 nemalo jasný postoj k situácii v Československu. Na vedeckej konferencii venovanej 20. Výročiu nežnej revolúcie to uviedla historička ...
Zdieľať
BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) – Moskovské vedenie počas revolučných dní v novembri 1989 nemalo jasný postoj k situácii v Československu. Na vedeckej konferencii venovanej 20. Výročiu nežnej revolúcie to uviedla historička Beáta Katrebová-Blehová z Viedenskej univerzity. Podľa nej pritom práve od postoja Moskvy vo významnej miere závisela reakcia Komunistickej strany Československa na situáciu, ktorá vznikla po násilnom potlačení študentskej demonštrácie na Národní tříde v Prahe 17. novembra 1989. „Kremeľské vedenie v revolučných dňoch zjavne pritvrdilo svoju politiku voči pražským súdruhom a snažilo sa ich dostať na líniu reforiem,“ uviedla historička, podľa ktorej Moskva nebola spokojná, že vtedajšie vedenie odmietalo Gorbačovovu perejstrojku.
S takýmto odkazom sa vrátil 17. novembra večer z Moskvy tajomník Ústredného výboru bývalej Komunistickej strany Československa Jan Fojtík. V Moskve sa člen politbyra Vladimír Medvedev nechal počuť, že „Moskva netrpezlivo očakáva uskutočnenie avizovaných reforiem, na ktoré práve dozrel čas. Ak by sa ich uskutočnenie malo opäť zanedbať alebo oddialiť, v tom prípade sa požiadavka generálneho štrajku z radov študentov a disidentov považuje za oprávnenú“.
Nejasný postoj Moskvy podľa historičky osvetľuje tajná misia zástupcu tajomníka Medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Valeria Musatova, ktorý bol poverený, aby v deň rezignácii generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Miloša Jakeša vycestoval do Prahy, preskúmal aktuálnu situáciu a zozbieral informácie pre sovietske vedenie. Bolo mu striktne uložené nezasahovať do udalostí. Musatov sa podľa svojich spomienok stretol s predsedom vlády Ladislavom Adamcom, aj zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu. Povedali mu, že požadujú odchod sovietskych vojsk z ČSSR, čo „pokojne vzal na vedomie“.
Nová federálna vláda dezignovaná 3. decembra ešte v ten deň zásadne zmenila smerovanie československo-sovietskych vzťahov. „Vydala vyhlásenie, že vojenská intervencia piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 porušila základné princípy medzinárodného práva o suverenite štátov," uviedla historička. Nasledujúci deň intervenciu odsúdila sovietska vláda ako „neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu“.
Rokovania o odchode 73 500 sovietskych vojakov už viedla vláda národného porozumenia. Nový prezident Václav Havel sa na stretnutí s Michailom Gorbačovom 27. februára 1990 zhodol, že sa už nebude predlžovať platnosť dokumentu, ktorý dovtedy riadil vzťahy medzi ZSSR a ČSSR – Zmluva o priateľstve a vzájomnej pomoci. Podľa dohody mali byť v budúcnosti vzťahy postavené na princípe rovnosti a rešpektovania suverenity, spolupráca sa bude odvíjať v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v Európe. Odsun sovietskych vojakov sa mal skončiť do polovice roka 1991, v skutočnosti posledný sovietsky vojak opustil Československo skôr – 20. júna 1990.
SITA
S takýmto odkazom sa vrátil 17. novembra večer z Moskvy tajomník Ústredného výboru bývalej Komunistickej strany Československa Jan Fojtík. V Moskve sa člen politbyra Vladimír Medvedev nechal počuť, že „Moskva netrpezlivo očakáva uskutočnenie avizovaných reforiem, na ktoré práve dozrel čas. Ak by sa ich uskutočnenie malo opäť zanedbať alebo oddialiť, v tom prípade sa požiadavka generálneho štrajku z radov študentov a disidentov považuje za oprávnenú“.
Nejasný postoj Moskvy podľa historičky osvetľuje tajná misia zástupcu tajomníka Medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Valeria Musatova, ktorý bol poverený, aby v deň rezignácii generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Miloša Jakeša vycestoval do Prahy, preskúmal aktuálnu situáciu a zozbieral informácie pre sovietske vedenie. Bolo mu striktne uložené nezasahovať do udalostí. Musatov sa podľa svojich spomienok stretol s predsedom vlády Ladislavom Adamcom, aj zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu. Povedali mu, že požadujú odchod sovietskych vojsk z ČSSR, čo „pokojne vzal na vedomie“.
Nová federálna vláda dezignovaná 3. decembra ešte v ten deň zásadne zmenila smerovanie československo-sovietskych vzťahov. „Vydala vyhlásenie, že vojenská intervencia piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 porušila základné princípy medzinárodného práva o suverenite štátov," uviedla historička. Nasledujúci deň intervenciu odsúdila sovietska vláda ako „neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu“.
Rokovania o odchode 73 500 sovietskych vojakov už viedla vláda národného porozumenia. Nový prezident Václav Havel sa na stretnutí s Michailom Gorbačovom 27. februára 1990 zhodol, že sa už nebude predlžovať platnosť dokumentu, ktorý dovtedy riadil vzťahy medzi ZSSR a ČSSR – Zmluva o priateľstve a vzájomnej pomoci. Podľa dohody mali byť v budúcnosti vzťahy postavené na princípe rovnosti a rešpektovania suverenity, spolupráca sa bude odvíjať v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v Európe. Odsun sovietskych vojakov sa mal skončiť do polovice roka 1991, v skutočnosti posledný sovietsky vojak opustil Československo skôr – 20. júna 1990.
SITA
Moskva nemala k Nežnej revolúcii jednoznačný postoj - diskusné fórum čitateľov