Moskva nemala k Nežnej revolúcii jednoznačný postoj

BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) – Moskovské vedenie počas revolučných dní v novembri 1989 nemalo jasný postoj k situácii v Československu. Na vedeckej konferencii venovanej 20. Výročiu nežnej revolúcie to uviedla historička Beáta Katrebová-Blehová z Viedenskej univerzity. Podľa nej pritom práve od postoja Moskvy vo významnej miere závisela reakcia Komunistickej strany Československa na situáciu, ktorá vznikla po násilnom potlačení študentskej demonštrácie na Národní tříde v Prahe 17. novembra 1989. „Kremeľské vedenie v revolučných dňoch zjavne pritvrdilo svoju politiku voči pražským súdruhom a snažilo sa ich dostať na líniu reforiem,“ uviedla historička, podľa ktorej Moskva nebola spokojná, že vtedajšie vedenie odmietalo Gorbačovovu perejstrojku.


S takýmto odkazom sa vrátil 17. novembra večer z Moskvy tajomník Ústredného výboru bývalej Komunistickej strany Československa Jan Fojtík. V Moskve sa člen politbyra Vladimír Medvedev nechal počuť, že „Moskva netrpezlivo očakáva uskutočnenie avizovaných reforiem, na ktoré práve dozrel čas. Ak by sa ich uskutočnenie malo opäť zanedbať alebo oddialiť, v tom prípade sa požiadavka generálneho štrajku z radov študentov a disidentov považuje za oprávnenú“.

Nejasný postoj Moskvy podľa historičky osvetľuje tajná misia zástupcu tajomníka Medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Valeria Musatova, ktorý bol poverený, aby v deň rezignácii generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Miloša Jakeša vycestoval do Prahy, preskúmal aktuálnu situáciu a zozbieral informácie pre sovietske vedenie. Bolo mu striktne uložené nezasahovať do udalostí. Musatov sa podľa svojich spomienok stretol s predsedom vlády Ladislavom Adamcom, aj zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu. Povedali mu, že požadujú odchod sovietskych vojsk z ČSSR, čo „pokojne vzal na vedomie“.

Nová federálna vláda dezignovaná 3. decembra ešte v ten deň zásadne zmenila smerovanie československo-sovietskych vzťahov. „Vydala vyhlásenie, že vojenská intervencia piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 porušila základné princípy medzinárodného práva o suverenite štátov," uviedla historička. Nasledujúci deň intervenciu odsúdila sovietska vláda ako „neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu“.

Rokovania o odchode 73 500 sovietskych vojakov už viedla vláda národného porozumenia. Nový prezident Václav Havel sa na stretnutí s Michailom Gorbačovom 27. februára 1990 zhodol, že sa už nebude predlžovať platnosť dokumentu, ktorý dovtedy riadil vzťahy medzi ZSSR a ČSSR – Zmluva o priateľstve a vzájomnej pomoci. Podľa dohody mali byť v budúcnosti vzťahy postavené na princípe rovnosti a rešpektovania suverenity, spolupráca sa bude odvíjať v záujme zachovania mieru a bezpečnosti v Európe. Odsun sovietskych vojakov sa mal skončiť do polovice roka 1991, v skutočnosti posledný sovietsky vojak opustil Československo skôr – 20. júna 1990.

SITA