Morový hrob vyhnal

  V okolí hradu, konkrétne pri kaplnke svätej Anny zo začiatku 18. storočia, pracovalo desať študentov-dobrovoľníkov zo šiestich krajín.
„Zhruba 50 centimetrov od povrchu pôdy sme odkryli kosti zasypané vápnom,“ hovorí koordinátor projektu Pavol Mišenko. „Bolo vidieť, že ide zrejme o morový hrob. Vo vrstve nad kosťami sme našli mincu z roku 1859. Z ľudového rozprávania vieme, že pri kaplnke mohli byť pochovaní ruskí vojaci, ktorí v roku 1848 prišli na pomoc rakúskemu cisárovi. Keďže boli zasypaní vápnom, predpokladali sme, že zomreli na nákazlivú chorobu. Podľa rozprávania prenášaného generáciami, zomreli najskôr na mor.“
Výskum trval vlastne len dva dni. Jeho vedúci Peter Roth z Podtatranského múzea totiž po objavení hrobu rozhodol o ukončení prác. „Rozprával som sa s odborníkmi na epidemiológiu. Podľa ich predbežných stanovísk by riziko nákazy po viac ako poldruha storočí nemalo hroziť. Pre istotu sme však hrob znovu zakryli, pokým nebudú známe laboratórne expertízy,“ povedal.
Aj vedúca sekcie epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR Eva Máderová sa domnieva, že riziko infekcie obyvateľstva je nepravdepodobné, keďže mŕtvoly boli zasypané vápnom. „Chlór je veľmi dobrý dezinfekčný prostriedok, ničí mikroorganizmy, preto nie je predpoklad ohrozenia zdravia obyvateľstva,“ uviedla.  Máderová však pripúšťa, že spóry niektorých mikroorganizmov môžu prežívať desaťročia aj storočia.

Iveta Benková