Moratórium na popravy v Kalifornii?

  S týmto návrhom prišla skupina piatich demokratických poslancov kalifornského Kongresu v Sacramente, ktorá ho chce predložiť na schválenie v januári, aby sa medzitým mohla uskutočniť revízia celého trestného zákonníka, informoval renomovaný švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ).
Kalifornský senát už pred koncom roka vytvoril zvláštnu komisiu na preskúmanie nedostatkov zákona o treste smrti, ktorá však môže svoju prácu objektívne doviesť do konca iba vtedy, keď sa dovtedy odložia všetky popravy, vyhlásili demokratickí poslanci. V súčasnosti čaká na vykonanie rozsudkov smrti v kalifornských celách smrti 647 odsúdených a na rok 2006 sa plánuje podľa oficiálnych údajov až šesť popráv.
Najradikálnejším odporcom tohto návrhu je kalifornský republikánsky senátor a bývalý vyzývateľ kalifornského guvernéra Arnolda Schwarzeneggra Tom McClintock. Vyhlásil, že pokiaľ väčšina voličov schvaľuje trest smrti, postaví sa proti všetkým, ktorí chcú vôľu občanov torpédovať. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky trest smrti naďalej schvaľuje v Kalifornii 57 % voličov. Ale 62 % opýtaných by s revíziou zákona súhlasilo v prípade, keby páchatelia mimoriadne odsúdeniahodných vrážd dostali doživotie bez možnosti podmienečného predčasného prepustenia na slobodu. V posledných rokoch aj porotné súdy v Kalifornii prejavujú pri vynášaní rozsudkov smrti väčšiu zdržanlivosť. Autori návrhu na moratórium predovšetkým zdôrazňujú, že im ide najmä o možnosť dodatočného amnestovania nespravodlivo odsúdených. Kalifornské súdy, a nielen tie, totiž často vynášajú rozsudky smrti v dôsledku systémových chýb pri vyšetrovaní, falšovania dôkazov a lajdáckosti obhajoby. Postihuje to najmä černochov a príslušníkov etnických menšín.

Arnie neuveril v nevinu Williamsa 

Plánované rokovanie o moratóriu síce priamo nesúvisí s nedávnou popravou Stanleya „Tookie“ Williamsa, bývalého vodcu obávaného pouličného gangu „Crips“, ktorý svoju priamu účasť na štyroch vraždách popieral. Keď mu guvernér Swarzenegger napriek výzvam mnohých známych osobností a bojovníkov za ľudské práva odmietol udeliť milosť, rozprúdila sa diskusia o tom, či vlastne „nápravné zariadenia“, ako sa oficiálne nazývajú väznice, slúžia svojmu účelu. Williams sa totiž v priebehu 26 rokov väzby práve tam dištancoval od svojej zločineckej minulosti a napísal mnoho kníh pre deti, v ktorých ich vystríhal pred skĺznutím na dráhu kriminality.

(apl, NZZ)