|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. augusta 2013
Monument piatich prstov pripomína katastrofy, ktoré postihli Belušu
K najväčším historickým unikátom obce Beluša v Púchovskom okrese patrí Monument piatich prstov. Podľa Jany Novotnej z obecného úradu v Beluši, stojí vedľa terajšieho domu smútku a symbolizuje ...
Zdieľať
Beluša 10. augusta (TASR) – K najväčším historickým unikátom obce Beluša v Púchovskom okrese patrí Monument piatich prstov. Podľa Jany Novotnej z obecného úradu v Beluši, stojí vedľa terajšieho domu smútku a symbolizuje päť pohrôm, ktoré v 19. a v 20. storočí postihli Belušu. Na prednej strane „prstov“ v hornej časti sú udalosti znázornené symbolmi, na zadnej strane je ich detailný popis.
Prvý prst pripomína choleru, ktorá v Beluši vypukla v auguste roku 1831. „V auguste v roku 1831 prišla cholera a tak ostrým krokom pokračovala, že v deň na sv. Štefana 28 mŕtvych na cinteri ležalo v plachtách zatočených, v tom čase počet občanov z 1808 upadol na 1695,“ približuje dobový nápis na prvom prste. Druhý je spomienkou na veľkú neúrodu a hladomor v roku 1847, keď ľudia v zúfalstve jedli rôzne rastliny, následne prepukli choroby a mnoho ľudí z obce zomrelo. Tretí monument je spomienkou na obe svetové vojny. V prvej zomrelo 77 Belušanov, v druhej deväť.
„Dňa 15. septembra 1827 vypukel neštastlivý oheň, celkom na 120 domov a stodol na popol jest obráceno, pomimo teho krčma aj kostol a fara, tri zvony s nápisom latinským sa roztopili," popisuje obrovský požiar v obci štvrtý prst. Posledný, piaty spomína na katastrofálnu povodeň, ktorú spôsobila prietrž mračien v Pružinskej doline a následné rozvodnenie miestnych potokov. Voda zaliala celú Belušu, nánosy bahna neobišli ani tamojší kostol a povodni padlo za obeť viac ako 100 domov.
"K historickým sakrálnym skvostom Beluše patrí kostolík sv. Anny z druhej polovice 13. storočia. Tento klenot stredovekej cirkevnej architektúry stojí v centre obce, portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 kostolík premenili na „ossarium“, čiže kostnicu. Zhromažďovali v nej kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kostolíku. Tieto kosti za Jozefa II. uložili do spoločného hrobu na novom cintoríne.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Prvý prst pripomína choleru, ktorá v Beluši vypukla v auguste roku 1831. „V auguste v roku 1831 prišla cholera a tak ostrým krokom pokračovala, že v deň na sv. Štefana 28 mŕtvych na cinteri ležalo v plachtách zatočených, v tom čase počet občanov z 1808 upadol na 1695,“ približuje dobový nápis na prvom prste. Druhý je spomienkou na veľkú neúrodu a hladomor v roku 1847, keď ľudia v zúfalstve jedli rôzne rastliny, následne prepukli choroby a mnoho ľudí z obce zomrelo. Tretí monument je spomienkou na obe svetové vojny. V prvej zomrelo 77 Belušanov, v druhej deväť.
„Dňa 15. septembra 1827 vypukel neštastlivý oheň, celkom na 120 domov a stodol na popol jest obráceno, pomimo teho krčma aj kostol a fara, tri zvony s nápisom latinským sa roztopili," popisuje obrovský požiar v obci štvrtý prst. Posledný, piaty spomína na katastrofálnu povodeň, ktorú spôsobila prietrž mračien v Pružinskej doline a následné rozvodnenie miestnych potokov. Voda zaliala celú Belušu, nánosy bahna neobišli ani tamojší kostol a povodni padlo za obeť viac ako 100 domov.
"K historickým sakrálnym skvostom Beluše patrí kostolík sv. Anny z druhej polovice 13. storočia. Tento klenot stredovekej cirkevnej architektúry stojí v centre obce, portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 kostolík premenili na „ossarium“, čiže kostnicu. Zhromažďovali v nej kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kostolíku. Tieto kosti za Jozefa II. uložili do spoločného hrobu na novom cintoríne.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR