Montrealsky protokol zmiernil globálne otepľovanie

BRATISLAVA 6. marca (WEBNOVINY) - Globálne otepľovanie by mohlo byť podstatne horšie, keby sa národy sveta nedohodli na zastavení rozširovania ozónovej diery nad Antarktídou. Podľa vedcov pomáha v boji proti globálnemu otepľovaniu Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu z roku 1987, ktorý zakazuje používanie freónových plynov a ďalších chemikálií, päť- až šesťnásobne viac ako Kjótsky protokol. Predchádzajúci výskum dokázal, že ozónová vrstva sa zaceľuje. Niekdajší generálny sekretár OSN Kofi Annan Montrealský protokol označil ako "zrejme jedinú úspešnú medzinárodnú dohodu do dnešných dní." V čase podpisu zmluvy vedci vedeli, že ozón ničiace halokarbóny (vrátane chlorofluorokarbónu - freónu) patria do skupiny skleníkových plynov, zodpovedných za otepľovanie atmosféry. Čo však vedci netušili bolo, aký bude ochladzujúci efekt obmedzenia týchto plynov zo stratosféry. Podľa novej štúdie pod vedením Guusa Veldersa z holandskej Environmentálnej agentúry bol výsledok prepočítania prekvapením, keďže je naozaj veľký.

V roku 2007 správa Medzivládneho výboru pre klimatické zmeny (IPCC) stanovila, že atmosférický ozón má ochladzujúci efekt v hodnote 0,05 Wattov na meter štvorcový, pričom halokarbóny prítomné v atmosfére otepľujú vzduch v hodnote 0,34 Wattov na meter štvorcový. Velders spolu s kolegami použil počítačový model na simuláciu, ako by sa planéta oteplila v prípade, že by neexistoval Montrealský protokol. Z ich záverov vyplýva, že otepľovanie spôsobené prítomnosťou halokarbónov by bolo takmer dvakrát také intenzívne, t.j. žiarenie by bolo od 0,60 do 0,65 Wattov na meter štvorcový. Ďalšou metódou na porovnanie je určenie množstva oxidu uhličitého, ktoré by malo rovnaký efekt. Vedci vypočítali, že do roku 2010 Montrealský protokol zabránil vypusteniu plynov do ovzdušia, ktoré predstavujú ekvivalent 9,07 až 12,5 gigatony oxidu uhličitého každý rok. Ak by sa podľa Veldersa podarilo krajinám dodržať svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu do roku 2012, zabránilo by sa tým vypusteniu dvoch gigaton oxidu uhličitého do atmosféry.

"Plyny spomínané v Montrealskom protokole sa v atmosfére rozširovali obrovskou rýchlosťou, takže jeho význam je zjavný," povedal John Pyle, vedec z britskej Cambridgskej univerzity zaoberajúci sa atmosférou. Aj napriek tomu, že Montrealský protokol zakázal výrobu plynov poškodzujúcich ozónovú vrstvu, nenariadil odstránenie zariadení obsahujúcich tento plyn, akými boli chladničky a klimatizácie vyrobené pred rokom 2000. Ako vypočítal Velders, úplné odstránenie takýchto zariadení a ich nahradenie inými, nepoškodzujúcimi ozónovú vrstvu a zároveň neprispievajúcimi ku globálnemu otepľovaniu, by bolo rovnaké ako každoročne znížiť uhlíkové emisie o 1,2 gigatony oxidu uhličitého. To by znamenalo viac ako polovicu cieľov Kjótskeho protokolu.

SITA, AP