|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 4.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Barbora
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. februára 2011
Moldavský recyklačný podnik asi pôjde do konkurzu
Moldavský recyklačný podnik, ktorý patrí pod ministerstvo životného prostredia, pôjde do likvidácie alebo konkurzu. „Po dohode ...
Zdieľať
Minister životného prostredia József NagyFoto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 2. februára (WEBNOVINY) – Moldavský recyklačný podnik, ktorý patrí pod ministerstvo životného prostredia, pôjde do likvidácie alebo konkurzu. „Po dohode s vládou budeme mať odvahu a povieme, že podnik nevieme udržať a dáme ho do likvidácie alebo konkurzu tak, aby zamestnanci podľa zákona dostali, čo im patrí,“ povedal dnes po rokovaní vlády médiám minister životného prostredia József Nagy. Upozornil však, že podnik nie je problémom tejto, ale minulej vlády, hlavne ministrov za SNS, ktorý čisto zo špekulatívnych dôvodov previedli Moldavský recyklačný podnik pod ministerstvo životného prostredia z rezortu obrany. „Absolútne neexistuje žiadny podnikateľský plán, prečo podnik mal prejsť do nášho rezortu. Ani ministri za Smer-SD nevedeli nájsť podnikateľský zámer, ktorý by vedel prácou naplniť tento podnik, zároveň nevedeli nájsť odvahu to povedať ľuďom a vrátiť podnik do obrany alebo dať podnik do likvidácie. Akurát sa im podarilo veľmi vysoko zadlžiť podnik,“ vyhlásil minister.
Napriek dlhu podniku sa ministerstvo podľa Nagya pokúšalo preň celú jeseň zabezpečiť výrobu. „Nevidím reálne, aby ministerstvo životného prostredia vyrábalo zbrane, pušky alebo samopaly, ale boli sme ochotní načúvať. Ponúkali sme presun naspäť na ministerstvo obrany,“ konštatoval minister. Zároveň upozornil, že v podniku sú veľké zásoby zbraní, ktoré sa nakúpili za nejasných podmienok. „Má to aj bezpečnostné riziko, preto by sa ministerstvo toho rado zbavilo,“ dodal.
O prácu v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti príde ďalších 75 kvalifikovaných ľudí. V utorok sa začal vo fabrike ostrý výstražný štrajk, ktorý trval hodinu. Podľa predsedníčky odborov Márie Körösiovej je situácia zlá, podnik nemá peniaze na výplaty. "Pôjdeme na budúci týždeň protestovať pred Úrad vlády SR. Štát nás dostal do dlhov, nech nám štát teraz pomôže," povedala Körösiová. Možnosť prípadného vstupu zahraničného strategického investora označila za posledný plamienok nádeje, ktorý ešte moldavským zbrojárom tlie. Uviedla, že o firmu má záujem česká zbrojovka. Vláda a parlament by však najprv museli schváliť transformáciu podniku na štátnu akciovku v skrátenom legislatívnom konaní a až potom by mohol investor získať 49-percentný podiel v spoločnosti a manažérske riadenie firmy.
Napriek dlhu podniku sa ministerstvo podľa Nagya pokúšalo preň celú jeseň zabezpečiť výrobu. „Nevidím reálne, aby ministerstvo životného prostredia vyrábalo zbrane, pušky alebo samopaly, ale boli sme ochotní načúvať. Ponúkali sme presun naspäť na ministerstvo obrany,“ konštatoval minister. Zároveň upozornil, že v podniku sú veľké zásoby zbraní, ktoré sa nakúpili za nejasných podmienok. „Má to aj bezpečnostné riziko, preto by sa ministerstvo toho rado zbavilo,“ dodal.
O prácu v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti príde ďalších 75 kvalifikovaných ľudí. V utorok sa začal vo fabrike ostrý výstražný štrajk, ktorý trval hodinu. Podľa predsedníčky odborov Márie Körösiovej je situácia zlá, podnik nemá peniaze na výplaty. "Pôjdeme na budúci týždeň protestovať pred Úrad vlády SR. Štát nás dostal do dlhov, nech nám štát teraz pomôže," povedala Körösiová. Možnosť prípadného vstupu zahraničného strategického investora označila za posledný plamienok nádeje, ktorý ešte moldavským zbrojárom tlie. Uviedla, že o firmu má záujem česká zbrojovka. Vláda a parlament by však najprv museli schváliť transformáciu podniku na štátnu akciovku v skrátenom legislatívnom konaní a až potom by mohol investor získať 49-percentný podiel v spoločnosti a manažérske riadenie firmy.