|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. augusta 2009
Moldavská prozápadná opozícia sa dohodla na vytvorení vlády
Moldavské prozápadné opozičné strany sa v sobotu dohodli na vytvorení vládnej koalície a zvýšili tak nádeje na ukončenie politickej krízy, ktorá najchudobnejšou krajinou Európy zmieta už od ...
Zdieľať
KIŠIŇOV 8. augusta (WEBNOVINY) - Moldavské prozápadné opozičné strany sa v sobotu dohodli na vytvorení vládnej koalície a zvýšili tak nádeje na ukončenie politickej krízy, ktorá najchudobnejšou krajinou Európy zmieta už od aprílových volieb. Liberálno-demokratická strana, Liberálna strana, Demokratická strana a aliancia Naše Moldavsko vyhlásili, že koalícia dostane spoločný názov Aliancia za Európsku integráciu.
Dohoda medzi štyrmi stranami je namierená na obnovenie právneho poriadku v tejto postsovietskej krajine a decentralizáciu moci. Opozícia získala v parlamentných voľbách 53 zo 101 poslaneckých miest, zatiaľ čo Komunistická strana, ktorá bola pri moci nepretržite od roku 2001, len 48 . Minulomesačné voľby sa uskutočnili len štyri mesiace po tých predchádzajúcich. Moldavsko medzitým zachvátila vlna násilia po tom, ako opozícia obvinila komunistov z volebných podvodov. Nepokojní demonštranti vtedy pochodovali ulicami celej krajiny a ich protesty vyvrcholili až podpálením budovy parlamentu v Kišiňove.
Opozičné strany však stále nedisponujú nadpolovičnou väčšinou v zákonodarnom zbore a nebudú tak schopné zvoliť si svojho prezidenta, ktorý by mal nahradiť Vladimira Voronina. Ten musí odstúpiť, pretože má za sebou už dve po sebe idúce funkčné obdobia. Hlavu štátu volí v Moldavsku parlament a s nomináciou musia súhlasiť tri pätiny jeho členov.
SITA/AFP
Dohoda medzi štyrmi stranami je namierená na obnovenie právneho poriadku v tejto postsovietskej krajine a decentralizáciu moci. Opozícia získala v parlamentných voľbách 53 zo 101 poslaneckých miest, zatiaľ čo Komunistická strana, ktorá bola pri moci nepretržite od roku 2001, len 48 . Minulomesačné voľby sa uskutočnili len štyri mesiace po tých predchádzajúcich. Moldavsko medzitým zachvátila vlna násilia po tom, ako opozícia obvinila komunistov z volebných podvodov. Nepokojní demonštranti vtedy pochodovali ulicami celej krajiny a ich protesty vyvrcholili až podpálením budovy parlamentu v Kišiňove.
Opozičné strany však stále nedisponujú nadpolovičnou väčšinou v zákonodarnom zbore a nebudú tak schopné zvoliť si svojho prezidenta, ktorý by mal nahradiť Vladimira Voronina. Ten musí odstúpiť, pretože má za sebou už dve po sebe idúce funkčné obdobia. Hlavu štátu volí v Moldavsku parlament a s nomináciou musia súhlasiť tri pätiny jeho členov.
SITA/AFP