MôJ PRÍBEH

Ešte ako študentka som bola učiteľkou výtvarnej výchovy na jednej bratislavskej základnej škole. Do triedy som po zvonení vždy vstupovala s výkresmi, farbami a so štetcami. Deti bývali po prestávke ešte rozjašené a behali po miestnosti. Druhák Matej ma raz privítal akousi podivnou hračkou. Pritlačil mi ju na zadok a zapol na nej vibrovanie. Hneď som tomu nevenovala veľkú pozornosť, ale pohladkala som ho po hlave a požiadala ho, aby si sadol do svojej lavice. K tomu som vyzvala aj ostatné deti. Rozdala som im pomôcky a vysvetlila tému.
Deti začínali maľovať, len Matej ešte s dvoma kamarátmi sa naháňali po triede, štuchali sa navzájom tou hračkou a chichotali sa. „Čo to máš?“ Podišla som k Matejovi. Vzápätí mi tú hračku predviedol. Priložil mi ju k stehnu a zapol ju. Príjemne to šteklilo a vibrovalo. „Požičiaš mi to na chvíľu?“ poprosila som ho, lebo ma hračka zaujala. V rukách mi ležal kovový valček, asi pätnásť centimetrov dlhý, na jednej strane zašpicatený, ale bez ostrého hrotu, na druhej strane s plastovým uzáverom a tlačidlom. Usúdila som, že je to vibrátor. „Odkiaľ to máš?“ pátrala som u Mateja.
„Z maminho nočného stolíka,“ priznal sa.
„Mama o tom vie?“
„Nie.“ Matej si tiež obzeral zaujímavú vecičku.
„Na čo to je?“ spýtala som sa ho.
Ďalej ju skúmal a odpovedal až po chvíli: „Neviem.“
„Viete čo?“ navrhla som všetkým trom. „Keďže máme hodinu výtvarnej výchovy, využijeme túto hračku ako pomôcku. Pozrite sa.“ Podišla som aj s chlapcami k Matejovej lavici. Na výkres som vyliala zriedené farby - žltú, modrú, červenú. Jednou dlaňou som ho nadvihla a druhou rukou som sa so zvláštnou „hračkou“ dotýkala papiera z rubu. Rozvibrovala som farby na ploche - žltá, červená, modrá sa zlievali a vytvárali fľaky podobné ohnivým explóziám ohňostroja na nočnej oblohe. Deti prestali vyrušovať. Objavili ďalší rozmer záhadnej hračky a usilovne s ňou maľovali až do zvonenia.
V ten deň to bola moja posledná vyučovacia hodina. Ako v hmle som kráčala do obchodu s erotickými potrebami. A v tú noc som videla za zatvorenými očami obrazy, aké sa mi nikdy nepodarilo namaľovať. 

(gl)