 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 31.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Silvester
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
22. októbra 2013
Modrý salón: Zaujímavé produkcie, mladý duch a chuť komunikovať s divákom...
Myšlienka založenia nového, akéhosi kultového priestoru, otvoreného pre vnímavého diváka, vznikla ešte v čase vedenia Činohry SND Štefanom Bučkom.
Zdieľať
Ten získal na otvorenie sály od sponzorov peniaze, no k realizácii prišlo až počas uplynulej divadelnej sezóny. Priestor dostal názov Modrý salón, a keďže od májového otvorenia prešlo už vyše pol roka jeho existencie, môžeme povedať, že jeho popularita stúpa. Dramaturgička Miriam Kičiňová sa totiž usiluje aj o spätnú väzbu od takto orientovaného diváka, pretože návštevnící môžu o programe s tvorkyňou komunikovať, tak osobne, ako aj získavať informácie z www stránky, čiže, každý nadšenec je neustále informovaný o dianí v Modrom salóne...
„Modrý salón, to sú večery pre tých, ktorých zvedavosť ešte stále núti klásť si otázky o svete okolo nich. Modrý salón, to sú večery pre tých, ktorí sa chcú tešiť aj z malých pôvabov umenia“, píše na samotnej spomínanej stránke Modrého salóna SND, ktorá prináša o jeho produkcii tie najčerstvejšie správy...
Ako to vníma samotná Miriam Kičiňová:“ Päť mesiacov od otvorenia, odrátajúc divadelné prázdniny, je v podstate veľmi krátka doba na hodnotenie etablovania sa. Je postupné a stále v procese. Diváci sa ešte len učia chodiť do tejto najkomornejšej scény SND“, povedala.
Sledujúc však dianie v Modrom salóne od jeho počiatkov, popularita medzi divákmi rastie. Dokonca, mnohé predstavenia bývajú beznádejne vypredané, čo je dobrým znakom.
„ Zápasíme s propagáciou, hľadáme jej najlepšie a najvhodnejšie formy“, priznáva dramaturgička, ktorej osud priestoru leží na srdci, pretože sa dotýka priamo komunikácie s divákom. Ide totiž o miesto spontánnych reakcií zo strany publika a bezprostredného dotyku s umením...
“ Do určitej miery sa nám zdá, že ústne podanie a osobná skúsenosť je asi najlepšia. Ale nie dostačujúca. Sú inscenácie, večery a produkcie, kde s návštevnosťou nie je problém, ale máme aj také, kde máme strach či bude večer plno, plnšie, alebo... „, s obavami priznáva Miriam Kičiňová.
Na scéne Modrého salóna sa odohrávajú príbehy autorov poézie, hudobných tvorcov, zabudnutých básnikov, hereckých osobností, ale aj debaty plné polemiky...
„Zvolili sme tri hlavné dramaturgické línie, ktoré vypĺňame jednotlivými produkciami a inscenáciami – Tvoríme, Diskutujeme, Prezentujeme. Každá je špecifická v rámci svojho druhu. Diskutujeme s Michalom Havranom, prezentujeme s Ľubicou Krénovou a Tvoríme divadlo poézie s Danielom Hevierom, ale tvoríme aj scénické čítania s našimi domácimi hercami a iné poeticko-hudobné večery“, upresňuje dramaturgička jednotlivé línie.
Program je teda v tomto smere pestrý od poézie, cez čítačky a klasickú komornú činohru k diskusiám a stretnutiam s našimi osobnosťami. Na diváka Modrý salón pôsobí ako srdce divadla, každý tam odhaľuje svoju dušu...Má na to väčší priestor a pozorného poslucháča plného očakávaní...
“Aj my vnímame Modrý salón ako veľmi rodinné miesto, ktoré naozaj umožňuje veľmi blízky kontakt s hercom. A nie je to žiadna fráza, ale reálna skutočnosť“, súhlasí dramaturgička..
Dovolí spoznať a venovať slová a čas aj divákom, mať s nimi naozaj osobnejší kontakt. V takomto malom type divadielka je rodinné fungovanie v zákulisí, na javisku i v hľadisku akosi prirodzené pre všetkých účastných. „Áno, i to je dôležité - byť účastný, v tom malom priestore je to skôr akt účasti, ako len bežné zúčastnenie sa (divadelnej) produkcie (diskusie, rozhovoru), dívanie sa. To je vzácne“, vraví...
Pásma a programy v salóne sa v pravidelnom rytme opakujú. Salón do života uvádzal v máji Štefan Bučko so svojim pásmom Tušené ostáva v tieni, ktorý je aj autorom rovnomennej zbierky poézie. Tento program zatiaľ zreprízovaný nebol, preto by možno diváka zaujímalo, či sa tak stane. „Plánujeme recitál pána Bučka, Tušené ostáva v tieni, opakovať už v novembri a decembri. Informácie budú na webe i na programových skladačkách a plagátoch Modrého salónu. Je to pravda, že stál za ideou zrodu, podporoval i podporuje ju naďalej svojim účinkovaním, nielen vo vlastnom recitáli, ale najmä v ostatných nových inscenáciách, ktoré sa v Modrom salóne rodia. A aj rodiť budú“, prezradila Miriam Kičiňová.
Neskromne by sa dalo povedať, že „salónom“ sa do SND vrátila Múza z predchádzajúcich scén, tej „Malej“, ako i z DPOH. Divák je k hercovi bližšie, spoznáva ho a vníma s otvorenými očami. Neraz aj tých nedostupnejších umelcov prvej scény. „Myslím si, že s týmto je možné len a len súhlasiť. S touto novou scénou sa učia nanovo existovať aj herci aj prevádzka. Takže, do určitej miery nadväzujeme, ale zároveň vzniká nová tradícia, ktorá je v štádiu neustáleho overovania, skúmania, testovania a spoznávania“, dodáva dramaturgička. A ,aké sú ďalšie plány s Modrým salónom? „Do budúcna plánujeme v rámci línie Tvoríme vytvoriť sériu hier písaných priamo na telo herca. Prvá takáto inscenácia bude mať svoju premiéru už v decembri. A, bude o nemeckej režisérke, Hitlerovej dvornej režisérke, Leni Riefenstahl, v hlavnej úlohe so Zdenou Studnekovou a Ľubom Paulovičom. Pokúsime sa pripraviť niekoľko večerov inscenovaného čítania i ukážok z obľúbenej poézie hercov Činohry SND. Rozšírime aj počet diskutérov a azda obohatíme aj možnosti prezentácie našich členov“, prezrádza Miriam Kičiňová...
Myslíte tu aj na toho najmenšieho diváka, ktorý sa neskôr stane pravidelným návštevníkom divadla? „Samozrejme, ak sa to podarí, isto pripravíme aj prekvapenia pre najmenších divákov, skrátiac im čas čakania na novú rozprávku na veľkej sále. Ideí je dosť, len vydržať, získať a osloviť prípadných partnerov a nestratiť chuť.
Autor: Jana Jurkovičová
