Modernizácia trate do Cífera stála takmer 167 mil. eur
Zmodernizovanú železničnú trať medzi Šenkvicami a Cíferom a stanice v úseku medzi bratislavskou Račou a Trnavou vo štvrtok oficiálne uviedli do prevádzky. Prínosom modernizácie trate je podľa ...
PEZINOK 16. októbra (WEBNOVINY) - Zmodernizovanú železničnú trať medzi Šenkvicami a Cíferom a stanice v úseku medzi bratislavskou Račou a Trnavou vo štvrtok oficiálne uviedli do prevádzky. Prínosom modernizácie trate je podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomíra Vážneho okrem zvýšenia prevádzkovej rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu aj zvýšenie kultúry cestovania a bezpečnosti. Stavba je súčasťou európskeho dopravného koridoru z Bratislavy do Žiliny, Košíc a Čiernej nad Tisou. Celkové náklady dosiahli 166,93 mil. eur (5,029 mld. Sk), z toho 35 % išlo z fondu ISPA, ďalších 35 % zo štátneho rozpočtu a zvyšných 30 percent zo zdrojov Železníc SR.
Zmodernizovanú železničnú trať medzi Šenkvicami a Cíferom a stanice v úseku medzi bratislavskou Račou a Trnavou dnes slávnostne uviedli do prevádzky. Prínosom modernizácie trate je podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomíra Vážneho okrem zvýšenia prevádzkovej rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu aj zvýšenie kultúry cestovania a bezpečnosti. Autor: Marek Lelovič
V úseku medzi Pezinkom a Cíferom tak podľa generálneho riaditeľa Železníc SR (ŽSR) Štefana Hlinku obnovili za 53 mesiacov 11 kilometrov trate, päť železničných staníc, jednu výhybňu a jednu zastávku. Ako tiež uviedol, zmodernizovaná trať prezentuje všetky trendy, ktorými sa chcú aj naďalej s podporou vlády uberať. "Je to ukážka zámerov do budúcna v oblasti železničnej techniky, služieb a spôsob, ako na železnicu pritiahnuť ubúdajúcich cestujúcich," povedal. Modernizácia trate bola podľa Vážneho sťažená aj tým, že je to rozsiahla stavba a robila sa za prevádzky, čím sa deformovali aj služby poskytované cestujúcim. "Koncepcia 160-kilometrovej prevádzkovej rýchlosti bola rozhodnutá pred piatimi rokmi a je správna. Tie vyššie rýchlosti si vyžadujú úpravy väčšieho rozsahu a sú podstatne drahšie," reagoval na otázku, prečo nenavrhli prevádzkovú rýchlosť na 240 kilometrov za hodinu ako to je aj inde vo svete. Dôvodom je podľa ministra aj to, že rýchlosť vlakov na Slovensku nie je plynulá, pretože sú úseky geometricky veľmi náročné a sú úseky, v ktorých sa rýchlosť 160 km/h nedá dosiahnuť.
V súčasnosti je podľa ministra Vážneho zmodernizovaných 110 kilometrov tratí na území Slovenska, v najbližších piatich rokoch by chceli prísť po Belušu, robia aj na úseku Žilina a Krásno nad Kysucou. "Dúfam, že v čo najkratšom čase dobudujeme aj ďalšie vybrané koridory, ktoré nám budú postačovať najbližších 40 rokov," dodal.
SITA