Mnohých ľudí v Mósule čaká budúcnosť s amputovanou končatinou

Mósul 11. mája (TASR) - V irackom meste Mósul čaká mnohých ľudí budúcnosť bez končatiny. Aj mladú Iračanku Wíhad Ahmadovú, ktorá si dobre pamätá noc, keď prišla o nohu. Podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) je jedným z najmenej 625 ľudí z Mósulu, ktorým počas takmer sedemmesačných bojov o mesto museli amputovať ruku či nohu.


Ahmadová sa tak ako ostatní obyvatelia snaží vyrovnať so zraneniami a s budúcnosťou ženy po amputácii.

Ahmadová a jej rodina sa krčili vo svojom dome v západnej časti Mósulu a dúfali, že prečkajú takmer neustále ostreľovanie. Zúrili totiž boje medzi militantmi teroristickej organizácie Islamský štát (IS) a postupujúcimi irackými vládnymi jednotkami, opísala jej situáciu agentúra AP.

Keď však mínometné strely zničili domy ich najbližších susedov, 27-ročná žena a jej príbuzní sa rozhodli ujsť. So štyrmi ďalšími rodinami sa vydali na útek uprostred noci na 1. apríla. Kým došli k irackým líniám, vybuchla bomba a zranila Ahmadovej pravú nohu tak vážne, že jej ju museli nad kolenom amputovať.

OSN uviedla, že v Mósule utrpelo zranenia vyše 12.000 civilistov a v tomto počte sú zahrnutí len ľudia, ktorí sa dostali do nemocníc mimo mesta, kde ich ošetrovali. Za prvé tri mesiace tohto roka liečilo jedno malé ortopedické zariadenie, vedené Červeným krížom, 148 ľudí z Mósulu, ktorí prišli o končatinu.

V hlavnej nemocnici v Karákuši, meste neďaleko Mósulu, balansuje Ahmadová na okraji postele, pomaly dvíha a dáva dolu pravé stehno, pričom ju pozoruje fyzioterapeut. Po skončení cvičenia sa mladá žena opatrne postaví a balansuje na ľavej nohe - pôjde jej to lepšie až po niekoľkých týždňoch cvičenia, ako sama povedala.

"Môžem povedať, že je vyliečený. Na začiatku bol takto opuchnutý," vyhlási, pozrie sa na kýpeť pravej nohy a roztiahne naširoko ruky, aby ukázala veľkosť opuchu.

Čoskoro jej lekári budú môcť nasadiť protézu a ak bude ďalej cvičiť, do troch mesiacov bude môcť chodiť bez barlí, tvrdí mladá žena.

V ortopedickom zariadení v meste Irbíl, vzdialenom od Mósulu okolo 90 kilometrov, päť ľudí po amputácii nacvičuje jednoduché pohyby novými protézami nôh.

Muhammad Kahlán sebaisto prejde celú dĺžku izby plynulými krokmi. Bojovník zo sunnitského kmeňa zo západnej provincie Anbár prišiel o ľavú nohu, keď pred rokom bojoval proti IS, ale trvalo mu celý rok, kým sa znova naučil chodiť.

Jediné náležite vybavené ortopedické zariadenia sú v Bagdade a Irbíle. Kahlán podľa svojich slov najprv cestoval na liečbu do irackej metropoly, kam ho vozili iba vojenské lietadlá. Civilné lety sú totiž pozastavené a cesty zablokované. "Najťažšie bolo zakaždým docestovať do Bagdadu," vysvetlil.

Boje v Mósule sa predlžujú. Podľa predstaviteľov irackých síl a koalície vedenej Spojenými štátmi môže trvať ešte týždne, kým bude oslobodený celý Mósul. Takže jedným z najväčších problémov obyvateľov, ktorí majú ťažké, ale nie život ohrozujúce zranenia, je dostať sa k lekárskej pomoci.

Mnohí ľudia s amputovanými končatinami však pri príchode na kliniky ani nevedeli, že nebudú musieť zvyšok života stráviť na invalidnom vozíku. To bol aj prípad Ahmadovej.

"Povedali mi, že budem znovu chodiť a dajú mi nohu. Vtedy som opäť pocítila šťastie," dodala.











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR