Mladič pôjde do Haagu, jeho odvolanie súd zamietol

Foto: SITA/APBELEHRAD 31. mája (WEBNOVINY) - Srbský súd v utorok zamietol odvolanie podozrivého vojnového zločinca Ratka Mladiča proti jeho vydaniu Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu. Ako informovala hovorkyňa belehradského súdu pre vojnové zločiny Dušica Rističová, písomné rozhodnutie odovzdajú ministerstvu spravodlivosti ešte dnes.


Hlavný žalobca súdu Vladimir Vukčevič vyhlásil, že Mladiča vydajú do Haagu "hneď, ako to bude možné". Závisí to od ministra spravodlivosti, ktorý musí podpísať príkaz na vydanie. Očakáva sa však, že to urobí "skoro okamžite". Mladiča by tak mohli previezť do Haagu ešte v utorok alebo v stredu ráno.



Mladiča, ktorého po 16 rokoch zadržali vo štvrtok srbské bezpečnostné sily, obvinil ICTY z genocídy a vojnových zločinov. Tých sa mal dopustiť riadením masakry v Srebrenici, pri ktorej jeho bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 ľudí, ako aj pri obliehaní Sarajeva počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.




Karadžiča opäť súdia, na Mladiča stále čakajú

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v utorok po dvojmesačnej prestávke obnovil proces s bývalým bosnianskosrbským lídrom Radovanom Karadžičom. Urobil tak v čase, keď súd OSN v holandskom Haagu čaká na príchod niekdajšej Karadžičovej pravej ruky Ratka Mladiča, ktorý pôsobil ako veliteľ jeho armády. Napriek tomu, že obaja muži počas vojnového konfliktu v Bosne úzko spolupracovali, podľa svedkov sa ich osobný vzťah ku koncu vojny zhoršil.

Bosnianska vojna trvala od roku 1992 do roku 1995. Mladič aj Karadžič vtedy zastávali najvyššie funkcie vo vtedajšej odštiepeneckej Republike srbskej - prvý menovaný šéfoval ozbrojeným zložkám a druhý bol prezidentom. Karadžiča zatkli ako prvého v belehradskom autobuse v roku 2008, pričom celý čas žil pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča. Mladiča zatkli minulý týždeň u jeho príbuzného v srbskej dedinke Lazarevo ako Milorada Komaniča.

Obaja muži sú obvinení z podielu na masakre v Srebrenici z roku 1995, pri ktorej prišlo o život asi 8 000 bosnianskych moslimov, a zo štvorročného obliehania Sarejeva, ktoré stálo život 10 000 ľudí. Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny. Vražde moslimských mužov a chlapcov zo strany srbských jednotiek nezabránili ani mierové sily OSN, ktoré Srebrenicu vyhlásili za chránené územie.