Mjanmarská aktivistka a politička Aun Schan Su Ťij jubiluje

Rangún 19. júna (TASR) - Mjanmarská politická a občianska aktivistka, v súčasnosti členka mjanmarského parlamentu Aun Schan Su Ťij, je nositeľkou Sacharovovej ceny z roku 1990 a laureátkou Nobelovej ceny za mier z roku 1991. V piatok 19. júna sa dožije životného jubilea 70 rokov. Narodila sa 19. júna 1945 v Rangúne (dnes Mjanmarsko - bývalá Barma).


Študovala od roku 1967 na Oxfordskej univerzite v Spojenom kráľovstve filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. V tom období stretla študenta tibetskej kultúry Michaela Arisa, svojho budúceho manžela. Do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na ministerstve zahraničných vecí, odcestovali už ako manželia. Do Británie sa s manželom vrátili pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Ich druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.

Do Barmy sa Aun Schan Su Ťij vrátila v roku 1988 postarať sa o svoju chorú matku. Ocitla sa v krajine ovládanej vojenskou juntou, zmietanej demonštráciami za demokraciu, a výsledkom bolo, že vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu - a ešte v tom istom roku založila Národnú ligu za demokraciu.

O rok neskôr nová vojenská junta uvrhla Aun Schan Su Ťij pre jej aktivity do domáceho väzenia v dome na brehu jazera (junta zmenila aj názov štátu na Mjanmarsko). Ponúkali jej slobodu, ale výmenou za to, že odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.

Národná liga za demokraciu získala vo voľbách v roku 1990 viac ako 80 percent hlasov. Vojenská junta voľby ignorovala. Su Ťij získala v roku 1991 Nobelovu cenu za mier, ktorú si však nemohla prevziať; prevzala si ju až v roku 2012. V júli 1995 ju z domáceho väzenia prepustili, ale od septembra 2000 jej ho opäť nariadili. Malo sa skončiť 27. mája 2009.

Začiatkom mája 2009 preplával Američan John Yettaw bez pozvania jazero až k príbytku vtedy opozičnej líderky a strávil tam dva dni. Porušil tak podmienky jej domáceho väzenia a Aun Schan Su Ťij v auguste 2009 odsúdili na ďalších 18 mesiacov domáceho väzenia. Mjanmarská opozícia obvinila vojenskú juntu, že incident využila na predĺženie jej väzenia pred všeobecnými voľbami ohlásenými na rok 2010.

O prepustenie Aun Schan Su Ťij z domáceho väzenia bojovalo viacero svetových osobností i OSN. Jej generálny tajomník Pan Ki-mun pricestoval v júli 2009 do Rangúnu s cieľom dosiahnuť prepustenie uväznenej šéfky opozície. Vojenská vláda však odmietla jeho žiadosť a nepovolila mu ani len stretnutie s držiteľkou Nobelovej ceny za mier.

Mjanmarská vojenská junta umožnila uskutočnenie volieb (2010) až po prijatí zmien v mjanmarskej ústave, ktoré sa uskutočnili v roku 2008. Nový základný zákon krajiny, v ktorej panuje vojenský režim od roku 1962, garantuje odvtedy armáde 25 percent poslaneckých mandátov v zákonodarnom zbore a umožňuje prezidentovi odovzdať všetku výkonnú moc ozbrojeným silám v prípade výnimočného stavu.

Ústava tiež zakazuje, aby sa o post hlavy štátu uchádzali osoby, ktoré vstúpili do manželstva s cudzincom. 

Vláda ešte 11. marca 2010 oficiálne anulovala výsledky všeobecných volieb spred 20 rokov. Išlo o hlasovanie, ktoré junta ignorovala v čase (1990), keď v ňom opozičná strana zaznamenala presvedčivé víťazstvo.

Aun Schan Su Ťij prepustili týždeň po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 7. novembra 2010 a jej strana (Národná liga za demokraciu) ich bojkotovala.

Po voľbách nastal v krajine proces postupných politických reforiem. Junta odovzdala oficiálne moc civilnej vláde bývalého generála Thein Seina, ktorý sa v marci 2011 stal prezidentom niekdajšej Barmy. Došlo k uvoľneniu cenzúry, prepusteniu väčšiny politických väzňov a líderka opozície Aun Schan Su Ťij mohla opäť kandidovať vo voľbách. Kreslo v parlamente získala v doplňujúcich parlamentných voľbách 1. apríla 2012.

Na konci roku 2015 sa v Mjanmarsku majú konať prezidentské voľby. Su Ťij v roku 2013 ohlásila úmysel kandidovať. Konštatovala však, že jej prezidentská kandidatúra bude možná, len ak dôjde k zmenám mjanmarskej ústavy. O prijatie príslušných ústavných dodatkov sa usiluje jej politická strana.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR