|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. decembra 2009
MISTRÍK: Televízie dodržiavajú jazykový zákon
Slovenské televízie dodržiavajú pravidlá jazykového zákona. Vyplýva to z monitoringu, ktorý po tom, ako 1. septembra začala platiť novela zákona o štátnom jazyku, spravila Rada pre vysielanie a ...
Zdieľať
BRATISLAVA 1. decembra (WEBNOVINY) - Slovenské televízie dodržiavajú pravidlá jazykového zákona. Vyplýva to z monitoringu, ktorý po tom, ako 1. septembra začala platiť novela zákona o štátnom jazyku, spravila Rada pre vysielanie a retransmisiu. Slangové výrazy, nespisovné a cudzie slová, či čechizmy, ktoré monitoring odhalil vo vysielaní televízií, neporušili jazykový zákon. Boli použité funkčne, teda odzneli v reláciách, v ktorých je takýto prejav prípustný. Neznamená to, že "by sa nemala zvyšovať a zlepšovať jazyková kultúra hlavne moderátorov, redaktorov, ľudí ktorí zastupujú vysielateľov na obrazovke," povedal na dnešnej tlačovej besede predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík.
Šéf licenčnej rady, ktorá po novele jazykového zákona dostala právo udeľovať za porušenie pravidiel používania spisovnej slovenčiny vo vysielaní rádií a televízií aj finančné sankcie, tvrdí, že "norma tak, ako je nastavená, je dostatočne široká na to, aby ich zákon za mierne odchýlky ... sankcionoval." Moderátori, redaktori ale aj účinkujúci relácií, v ktorých sa objavujú aj nespisovné formy jazyka "neporušujú zákon, to ale neznamená, že neporušujú niekedy čistotu slovenčiny," upozornil Mistrík. Privítal by, ak by sa moderátori a redaktori viac vzdelávali v spisovnom jazykovom prejave. Po roku 1990, nástupe súkromných médií, sa jazykový prejav v médiách zhoršil, tvrdí Mistrík. V zákone mu osobne chýba skvalitňovanie jazykovej úrovne ľudí, ktorí pracujú s mikrofónom a za kamerou. Nemyslí si ale, že by mal byť tvrdší.
Monitoring sledoval dodržiavanie ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii o zabezpečení používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín vo vysielaní. Rada pre vysielanie a retransmisiu sledovala programy odvysielané v septembri v Slovenskej televízii, v TV Markíza, TV JOJ, TA3 a v lokálnej televízii Studio Plus TV Veľký Meder, ktorá vysiela v obci, kde žije približne 15 percent obyvateľov slovenskej národnosti. Okrem toho hodnotili jazyk v reklamných blokoch vysielaných pred hlavným spravodajstvom. Hodnotené programy boli spravodajské, publicistické, zábavné. V Slovenskej televízii to boli Správy STV, Reportéri, Drišľakoviny a Hírek. Vo vysielaní Markízy Televízne noviny, Na streche a Česko Slovenská Superstar. V TV JOJ hodnotili Prvé Noviny, Noviny TV JOJ a Súdnu sieň a v TA3 Hlavné správy a Portrét. V prípade lokálnej televízie Studio Plus TV Veľký Meder rada skúmala celodenné vysielanie zo dňa 17. septembra. Lokálna televízia podľa Mistríka dodržala zákon, striktne všetky vyjadrenia v maďarskom jazyku prekladala do slovenského a naopak. V prípade celoplošných televízií boli voči spisovnej slovenčine prehrešky, všetky však plnili v danom programe svoju funkciu a preto sa nedajú pokutovať.
"V Superstar vyplýva hrubý výraz z ľudí, ktorí prichádzajú z ulice a spievajú," povedal Mistrík. Rovnako je to podľa neho napríklad aj v prípade programu televízie JOJ Súdna sieň, kde sa objavujú často nespisovné a hrubé slová, slang a miestami až argot. V tomto prípade sa podľa predsedu licenčnej rady dá len ťažko predstaviť, že by kriminálnik hovoril čistou slovenčinou. Nárečové slová v Drišľakovinách STV sú tiež využité funkčne. Podobne je to aj pri nespisovných slovách a čechizmoch v Na streche TV Markíza. Na to, aby televízie dostali pokutu, museli by použiť slang, či vulgarizmus vo vysielaní nefunkčne. Napríklad moderátor televíznych novín by pri uvádzaní politickej udalosti použil vulgárny slovník.
Podobné špeciálne jazykové monitoringy licenčná rada predtým nerobila. Dodržiavanie jazykových noriem vo vysielaní elektronických médií sledovala v rámci iných monitoringov, ktoré robí priebežne a tiež špeciálne, napríklad k voľbám. Do 1. septembra tohto roka rada za prípadné porušenie jazykového zákona mohla udeliť len nefinančnú sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podľa novely jazykového zákona môže licenčná rada opäť udeliť finančné pokuty. V prípade televízie sú od 165 eur do 6 638 eur a v prípade rozhlasu je to miernejšie, od 99 eur do 1 659 eur.
Miloš Mistrík upozornil, že pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu nesúvisia s pokutami, ktoré má od 1. januára začať pri porušení jazykového zákona udeľovať Ministerstvo kultúry SR. "Rozhodovanie rady je autonómne a nesúvisí nijako s tým systémom, ktorý bude na ministerstve kultúry, tam sa budú udeľovať sankcie, tam bude systém monitorov a kontrolórov," zdôraznil Mistrík.
SITA
Šéf licenčnej rady, ktorá po novele jazykového zákona dostala právo udeľovať za porušenie pravidiel používania spisovnej slovenčiny vo vysielaní rádií a televízií aj finančné sankcie, tvrdí, že "norma tak, ako je nastavená, je dostatočne široká na to, aby ich zákon za mierne odchýlky ... sankcionoval." Moderátori, redaktori ale aj účinkujúci relácií, v ktorých sa objavujú aj nespisovné formy jazyka "neporušujú zákon, to ale neznamená, že neporušujú niekedy čistotu slovenčiny," upozornil Mistrík. Privítal by, ak by sa moderátori a redaktori viac vzdelávali v spisovnom jazykovom prejave. Po roku 1990, nástupe súkromných médií, sa jazykový prejav v médiách zhoršil, tvrdí Mistrík. V zákone mu osobne chýba skvalitňovanie jazykovej úrovne ľudí, ktorí pracujú s mikrofónom a za kamerou. Nemyslí si ale, že by mal byť tvrdší.
Monitoring sledoval dodržiavanie ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii o zabezpečení používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín vo vysielaní. Rada pre vysielanie a retransmisiu sledovala programy odvysielané v septembri v Slovenskej televízii, v TV Markíza, TV JOJ, TA3 a v lokálnej televízii Studio Plus TV Veľký Meder, ktorá vysiela v obci, kde žije približne 15 percent obyvateľov slovenskej národnosti. Okrem toho hodnotili jazyk v reklamných blokoch vysielaných pred hlavným spravodajstvom. Hodnotené programy boli spravodajské, publicistické, zábavné. V Slovenskej televízii to boli Správy STV, Reportéri, Drišľakoviny a Hírek. Vo vysielaní Markízy Televízne noviny, Na streche a Česko Slovenská Superstar. V TV JOJ hodnotili Prvé Noviny, Noviny TV JOJ a Súdnu sieň a v TA3 Hlavné správy a Portrét. V prípade lokálnej televízie Studio Plus TV Veľký Meder rada skúmala celodenné vysielanie zo dňa 17. septembra. Lokálna televízia podľa Mistríka dodržala zákon, striktne všetky vyjadrenia v maďarskom jazyku prekladala do slovenského a naopak. V prípade celoplošných televízií boli voči spisovnej slovenčine prehrešky, všetky však plnili v danom programe svoju funkciu a preto sa nedajú pokutovať.
"V Superstar vyplýva hrubý výraz z ľudí, ktorí prichádzajú z ulice a spievajú," povedal Mistrík. Rovnako je to podľa neho napríklad aj v prípade programu televízie JOJ Súdna sieň, kde sa objavujú často nespisovné a hrubé slová, slang a miestami až argot. V tomto prípade sa podľa predsedu licenčnej rady dá len ťažko predstaviť, že by kriminálnik hovoril čistou slovenčinou. Nárečové slová v Drišľakovinách STV sú tiež využité funkčne. Podobne je to aj pri nespisovných slovách a čechizmoch v Na streche TV Markíza. Na to, aby televízie dostali pokutu, museli by použiť slang, či vulgarizmus vo vysielaní nefunkčne. Napríklad moderátor televíznych novín by pri uvádzaní politickej udalosti použil vulgárny slovník.
Podobné špeciálne jazykové monitoringy licenčná rada predtým nerobila. Dodržiavanie jazykových noriem vo vysielaní elektronických médií sledovala v rámci iných monitoringov, ktoré robí priebežne a tiež špeciálne, napríklad k voľbám. Do 1. septembra tohto roka rada za prípadné porušenie jazykového zákona mohla udeliť len nefinančnú sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podľa novely jazykového zákona môže licenčná rada opäť udeliť finančné pokuty. V prípade televízie sú od 165 eur do 6 638 eur a v prípade rozhlasu je to miernejšie, od 99 eur do 1 659 eur.
Miloš Mistrík upozornil, že pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu nesúvisia s pokutami, ktoré má od 1. januára začať pri porušení jazykového zákona udeľovať Ministerstvo kultúry SR. "Rozhodovanie rady je autonómne a nesúvisí nijako s tým systémom, ktorý bude na ministerstve kultúry, tam sa budú udeľovať sankcie, tam bude systém monitorov a kontrolórov," zdôraznil Mistrík.
SITA