Misia Cyrila a Metoda prispela k rozmachu Veľkomoravskej ríše

Bratislava 3. júla (TASR) - Pobyt Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkej Morave nebol náhodný. Mal byť jednou z ďalších zastávok ich diplomatických misií. Mnohoročné pôsobenie na veľkomoravskom kniežacom dvora bolo napokon ich poslednou službou, ktorá mala význam nielen pre samotnú byzantskú deputáciu, ale i celkový rozmach Veľkomoravskej ríše a Slovanov, hovorí historik a prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (FF UKF) v Nitre Martin Hetényi.


"Solúnski bratia a ich učeníci zanechali po sebe rozsiahle dielo v podobe nového písma - hlaholiky, prekladov kľúčových liturgických a právnych diel, ako aj vo vlastnej literárnej tvorbe," priblížil Hetényi. Pripomenul, že práve v tomto roku si pripomíname 1150. výročie schválenia staroslovienčiny ako liturgického jazyka, ktoré Konštantín a Metod dosiahli u pápeža Hadriána II. Ten v roku 867 položil bohoslužobné knihy v staroslovienskom jazyku na oltár Baziliky sv. Petra v Ríme. Vďaka tomuto aktu sa starosloviensky jazyk dostal na úroveň hebrejčiny, latinčiny a gréčtiny, vtedajších kultúrnych jazykov.

"Významným počinom bolo tiež zriadenie moravskej arcidiecézy a nitrianskej diecézy," poukazuje Hetényi na ďalší výsledok veľkomoravského pôsobenia Konštantína a Metoda, Tí sa podľa neho v mnohých aspektoch javia ako historické postavy mimoriadne dôležité pre slovanské národy, ktoré na ich kulte mohli v neskoršom období založiť budovanie národnej identity.

U Slovákov cyrilo-metodská tradícia prešla mnohými zmenami, čo bolo dôsledkom jej využívania a prispôsobovania v záujme dosiahnutia neraz politických cieľov v rôznych obdobiach, myslí si Hetényi. "Preto sme sa stretávali a aj dnes sa stretávame s extrémnymi názormi, ktoré ich na jednej strane nekriticky mytologizujú. Na opačnej strane stojí časť odborníkov spochybňujúcich význam činnosti a kontinuitu ich diela v slovenských dejinách vzhľadom na skutočnosť, že po úmrtí Metoda v roku 885 došlo k vyhnaniu ich učeníkov," skonštatoval prodekan FF UKF.

Za dôležité Hetényi považuje uvedomiť si širší kontext, pretože dielo Konštantína a Metoda v nasledujúcich stáročiach reálne ovplyvňovalo kultúru i politiku vo vývoji slovanských národov, predovšetkým v juhovýchodnej a východnej Európe.

Bratia Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Vyslal ich byzantský cisár Michal III., ktorý takto reagoval na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Jeho snahou bolo dosiahnutie väčšej nezávislosti od susednej Východofranskej ríše, okrem iného aj zriadením vlastného biskupstva a ďalšieho šírenia kresťanstva bez účasti franských duchovných.

Konštantín, zvaný Filozof, okrem iného zostavil slovanskú abecedu. Slovanské písmo, hlaholika, umožnila preklad Biblie a liturgických textov do slovanského jazyka. Je autorom Proglasu, veršovaného predslovu k slovienskemu prekladu evanjelia aj veľkomoravského zákonníka. Po obhajobe slovanskej liturgie u pápeža Hadriána II. ostal v Ríme, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 zomrel.

Metod, starší z bratov, sa venoval najmä organizácii cirkevného života na Veľkej Morave, od roku 869, napriek konfliktom s franským duchovenstvom a niekoľkoročnému uväzneniu, vo funkcii arcibiskupa. Okrem iných textov preložil do staroslovienčiny Starý zákon. Spolu s bratom založili slovanské učilište, centrum vzdelanosti, literárnej tvorby a kultúry. Zomrel v roku 885. Po jeho smrti bola činnosť učilišťa ukončená a jeho žiaci panovníkom Svätoplukom na podnet pápeža Jána VIII. vyhnaní z ríše.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR